Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Životná filozofia bodybuilderov a filmových hviezd

Takmer každý večer strávený vo svojom príbytku venujem trochu času niečomu, čo nazývam multimediálny relax. Ako si snáď viete predstaviť, nejde o nič iné ako pozeranie seriálov. Problémom však je, že napriek nesmiernemu množstvu existujúcich seriálov či filmov, človek rýchlo zistí, že takmer žiadny z nich nechce pozerať. O tom som sa koniec koncov presvedčil aj pri dnešnom obede, keď som si povedal, že dám šancu niektorému zo seriálov dostupných v rámci skúšobnej verzie jedného z internetových poskytovateľov tohto druhu služieb.

Foto: Juraj Ország

Nedávno som sa pozastavil pri myšlienke, čo robí moje obľúbené seriály odlišnými od tých, ktoré ma nezaujmú. Zistil som, že najdôležitejším elementom je schopnosť vcítiť sa do kože hlavného hrdinu či hrdinov a vedieť si predstaviť žiť ich životy. Na druhom mieste v rebríčku dôležitosti seriálových elementov by som pravdepodobne umiestnil to, že daná postava pravidelne chodí v obleku...

 

Zaujímavé ale je, prečo sa nám životy televíznych hrdinov zdajú byť zaujímavejšie ako sú tie naše skutočné. Podľa mňa je odpoveďou na túto otázku ich úplná dedikácia jedinému cieľu, respektíve jednej oblasti ich života. Človek v seriáloch vidí, ako konzultant pre FBI práve prepustený z väzenia vstáva na svitaní a vo svojom na mieru šitom obleku a klobúku si po ceste do kancelárie vyzdvihne svoju rannú kávu. Ten istý konzultant sa počas dňa dostane na stopu falšovateľa historických umeleckých diel a ešte v ten večer, dlho po západe slnka, pracuje na pláne pre dolapenie falšovateľa.

 

O niekoľko ulíc ďalej zase právnici v jednej z najlepších Newyorských firiem ráno nosia sekretárke svojho šéfa latté obsahujúce všetky voliteľné položky na menu niektorej z kaviarní, kde dostanete kávu na stojáka v papierovom pohári. To samozrejme preto, lebo potrebujú láskavosť. Len o pár hodín dajú manažérovi multimiliardového hedžového fondu ponuku, ktorá sa neodmieta (ten ju pochopí aj napriek tomu, že osemdesiat percent vyslovených slov boli nadávky) a večer stále vo svojej kancelárii a niekoľko tisícovom obleku popíjajú whisky v sprievode jazzovej hudby. Samozrejme, premýšľajúc nad tým, ako sa zbaviť žaloby, ktorú spôsobili vyhrážaním sa manažérovi.

 

Nikde v týchto príbehoch sa nevyskytujú scény vyobrazujúce právnikov plánujúcich, kedy pôjdu do Lidlu kúpiť lacné kuracie prsia, ako stihnú ešte počas víkendu upratať byt, alebo ako sa rozhodujú či si kúpia pulóver alebo radšej ušetria peniaze na tašku.

 

Úplne inou sociálnou skupinou, a to celkom skutočnou, sú ľudia, ktorích už stretol snáď každý, kto sa rozhodol žiť zdravým životným štýlom a navštevuje posilňovňu. V závisloti od uhla pohľadu to môže byť pomerne humorná skupinka, ktorú pre účely tohto príspevku budeme oslovovať bodybuilderi.

 

To, prečo ich spomínam sa môže zdať nejasné, no skúste sa zamyslieť nad tým, čo majú bodybuilderi a fiktívne televízne postavy spoločné. Podľa mňa sú obidve tieto skupiny ľudí ochotné dotiahnuť snahu o dosiahnutie svojich cieľov do úplne absurdných rozmerov. Tak, ako človek obdivuje agentov a právnikov, ktorí trávia snáď celé svoje životy zahľadení do svojej práce, tak isto môže pozorovať bodybuilderov deň čo deň okupujúcich posilňovňu, prenášajúcich svoju cestovnú tašku od jedného stroja k druhému a miešajúcich svoj bielkovinový kokteil.

 

Cieľom mojej úvahy však nie je vysmievať sa ľuďom oddaným jedinému cieľu a to bez ohľadu na to či ide o bezpečnosť spoločnosti, záchranu planéty, alebo budovanie svalov. Práve naopak, čo mi vnuklo myšlienku napísať tento príspevok je predstava o tom, aké by to asi bolo ak by som si ja sám mohol dovoliť venovať sa iba jedinej veci v mojom živote bez ohľadu na konsekvencie v iných oblastiach. Hovorím ak by som si mohol dovoliť, no pravdou môže byť aj to, že si to vlastne tak ja, ako aj všetci ostatní dovoliť môžeme iba máme strach z toho aké by to nakoniec bolo.

 

Faktom je, že v aktuálnej dobe nikto nemôže byť odborníkom na všetko. Možno ste sa tiež stretli s učiteľmi niekde na základnej škole, ktorí vám hovorili aké užasné je, že v antickom Grécku niekto bol aj matematikom aj filozofom aj spisovateľom aj desiatimi ďalšími vecami súčasne. Ja to za úžasné nepovažujem z jednoduchého dôvodu. Množstvo známych informácií. Zatiaľ čo pred 2500 rokmi boli poznatky v každom z týchto odvetví veľmi obmedzené, dnes máme k dispozícii informácie, ktoré idú do hĺbky danej problematiky.

 

Preto myslím, že je iba logické, že tak ako človek nemôže byť univerzálnym vedcom, nemôže byť ani univerzálnou osobnosťou. Snáď všetci vieme ako to chodí s univerzálnymi vecami. Sú také nijaké a v podstate nie sú dobré ani na X ani na Y. Napriek tomu sa o niečo podobné väčšina z nás snaží. Či už z vlasntej vôle, alebo podvedome nasledujúc sociálne normy má veľa ľudí pocit, že v ich živote sa vyskytuje veľké množstvo vecí, o ktoré sa musia postarať a kvôli ktorým im neostáva dostatok času či energie na to, aby ich venovali niečomu, čo by skutočne chcel niekam dotiahnuť.

 

Tak ako betseller Marka Mansona s príznačným názvom The Subtle Art of Not Giving A F*ck opisuje, každý si musí sám vybrať, čomu sa bude a čomu sa nebude venovať. Vybrať si cestu, ktorou sa vydá bez ohľadu na to či je príjemná alebo pohodlná. Napriek tomu, že nesúhlasím s Mansonovým názorom, že by sa každý mal zmieriť s tým, že je len ďalšou v mori ľudských bytostí, ktoré nie sú ničím výnimočné, v tom, že nie všetky správne rozhodnutia budú mať okamžite príjemné následky má určite pravdu.

 

Snáď nikoho nesklame, že tento príspevok obsahuje viac otázok ako odpovedí. Na väčšinu z položených otázok totiž aj tak neexistuje jediná správna odpoveď. Dôležité je však uvedomiť si, že pohodlná cesta pravdepodobne nikam nevedie a že asi nič napokon nebude také zlé ako sme sa báli.