Výročie

Ako človek, ktorý nikdy nežil v monarchii, som čakala mierny šok, no prítomnosť modrej krvi je v mojom svete takmer neciteľná. Najblizšie som k nej mala, keď korunná princezná Mary navštívila moju univerzitu, no túto udalosť som veľmi šikovne premeškala, alebo keď sme sa s priateľom prechádzali okolo Amalienborgu a čakajúc na výmenu stráží sme si sadli do tieňa jednej z budov, čo si všimol najbližšie stojaci strážca a veľmi jemne nám naznačil, že sme sa zachovali veľmi nemiestne (nakoniec nás však pri odchode pochválil zdvihnutým palcom).

Na začiatok sa musím priznať: rok a pol, ktorý sa pomaly ťahá na dva roky, ma veľmi s dánskou kultúrou nezblížil. Koláče mi síce chutia - dánske pekárenské umenie naozaj odporúčam, hudbu a filmy som takisto obľubovala už pred príchodom (môj doteraz najobľúnejší film Adams æbler – Adamove jablká, je dánsky a jeho charakteristický humor, spolu s neodolateľným pohľadom Madsa Mikkelsena, ma sprevádza už od strednej), príroda, hoci bez hôr, sa mi tiež veľmi páči, no žiadne priateľstvá, ktoré by mi pomohli dostať sa k jadru dánskeho ducha, som si doteraz nevytvorila. Rovnako ešte stále neovládam dánčinu, hoci čítať už ako tak viem, a na ulici pochytím slovo, či päť.

 

Mnoho mojich poznatkov týkajúcich sa dánskej kultúry pochádza, prekvapivo, z „môjho“ hostela. Spolu s kopou vtipných i zvláštných stretnutí s dánskymi hosťami, a najmä dlhé rozhovory s dánskymi recepčnými (a jednou švédskou), ktorých považujem za svojich jediných tunajších kamarátov, mi umožnili pochopiť dánsku náturu trochu viac. Napríklad aj vďaka tomu, že samotný hostel je vyzdobený portrétmi dánskych kráľov a kráľovnej a ďalšími námetmi z histórie Dánska. Jedno z prvých dôležitých zistení o monarchii bolo spojené s menami. Dánski králi mali na výber z veľmi širokej ponuky – Fredderik a Christian. Zaujímavá na tom je nielen pestrosť, ale i výslovnosť, ktorá na našu slovenskú predstavivosť, žiaľ, nestačí. Pri pokuse o vyslovenie toho prvého si možno predstaviť veľký zemiak v ústach, zatiaľ čo pri tom druhom je to o čosi ľahšie – dánsky Christian je jednoducho slovenský „Kresťan“ (s menšími obmenami).

Fotografiu dánskych panovníkov z hostela som stratila, a tak zdieľam panoramatický pohľad na Amalienborg s Frederikovým (Mramorovým) kostolom v pozadí.Po jednom ťažkom dni v práci som si povedala, že si treba rozveseliť myseľ a tak som si, po veľmi krátkom premýšľaní, kúpila špeciálne vydanie časopisu o kráľovskej rodine (rozumela som len obrázkom, a to dokonca nie všetkým). Veľmi špeciálne, keďže kráľovná oslavovala svoje 75. narodeniny. O pár dní na to sa konali samotné oslavy a keď som sa dozvedela, že jej výsosť bude mávať svojmu ľudu, a hneď dvakrát – najprv zo svojho domova, Amalienborgu, a následne z mestskej radnice, musela som upovedomiť všetkých naokolo, no záujem bol menší, než som očakávala. Do druhého mávania nám ostávala ešte polhodina, čo bol veľmi krátky čas na váhanie. A tak sme teda s kamarátkou váhali, až kým sa ona nerozbehla na vlak.

Bolo nám jasné, že to presne na druhú to nestihneme, a keďže počasie nikomu z nás veľmi neprialo, do Kodane sme dorazili s malou dušičkou. V momente, keď sme opustili hlavnú stanicu a uvideli dav vlajočiek valiacich sa spoza Tivoli, druhého najstaršieho zábavného parku na svete, a ďalšie hordy vlajočiek v odpadkových košoch, nám bolo jasné, že Margrethe II nemávala dlho, a tak nám dušičky úplne spľasli.

 

Medzi tým som sa dopočula príbeh o tom, ako si kráľovná želá byť mumifikovaná v štýle staroegyptských faraónov, a následne byť vystavená v katedrále v Roskilde medzi ostatnými dánskymi panovníkmi. Spolu s ňou bude pochovaný i jej manžel, pôvodne francúzsky diplomat, a zaujímavé na tom je, že už od roku 2003 spolupracovala kráľovná s dánskym umelcom Bjørnom Nørgaardom, ktorý pre dvojicu pripravuje presklený sarkofág podopieraný stĺpmi z granitu z Bornholmu, mramoru z Grónska a bazaltom z Faerských ostrovov, ktoré reprezentujú zemi patriace pod dánsku korunu. Stĺpy majú byť zároveň vyzdobené striebornými sloními hlavami, ktoré symbolizujú Rad slona – najvyššie dánske vyznamenanie. Aby sa princ Henrik necítil vynechane, základ sarkofágu bude tvoriť podstavec z francúzskeho pieskovca.

 

Počas jednej z mnohých (každodenných) návštev knižnice, som sa započúvala do rozhovoru medzi talianskou a dánskou študentkou, ktoré rozoberali tému dánskej monarchie. Myslím, že rodáčka z Kodane zhrnula situáciu z dánskeho pohľadu veľmi výstižne, keď označila kráľovskú rodinu ako príliš drahú (viď sarkofág) a v podstate nezmyselnú záležitosť, ktorej najväčšia zásluha je lákanie turistov do krajiny, no zároveň sa nad tým len pousmiala a pokračovala v čítaní.