Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Editoriál: Rozmanité tváre moderného vzdelávania

„No a aký je zmysel života?“ opýtal sa jeden môj známy svojho starého otca uprostred vášnivej konverzácie počas sviatočného rodinného obeda. „Zhromažďovať poznatky a vedomosti a dozvedieť sa pravdu o svete a o živote,“ odpovedal jeho starý otec bez premýšľania a on len uznanlivo prikyvoval hlavou. Uznanlivo a prekvapene, pretože ho zaskočila odpoveď tak racionálna od človeka, ktorého vždy považoval za nesmierne iracionálneho a dogmatického. „Problémom je len,“ vytrhol ho starý otec z údivu, a dodal so zúfalstvom v hlase, „že neexistuje žiaden slovník alebo encyklopédia kde by to všetko bolo zapísané...“

Foto: Juraj Ország

Na svete niet krajiny, v ktorej by sa nedebatovalo o tom, ako zreformovať školstvo a obmeniť vzdelávací systém. Medzinárodné organizácie testujú čitateľskú aj matematickú zdatnosť študentov, z ktorých následne vytvárajú rebríčky štátov, podobné tým z olympijských hier, zostaveným na základe počtu získaných medailí. V dňoch nasledujúcich po ich zverejnení zaplnia stránky periodickej tlače a vyvolajú sériu rozhovorov s úradníkmi ministerstiev školstva a pokrokárskymi učiteľmi. Slováci si sypú popol na hlavu, pretože v rebríčku zaostávajú za Čechmi, zatiaľ čo Česi hľadajú dôvod, prečo ich stále predbiehajú Nemci. Španieli sa zmieria s tým, že sa nikdy nevyrovnajú Francúzom a Britov poteší aspoň to, že hoci sa prepadli o desať priečok, ešte stále sú ďaleko pred Američanmi, hoci na druhej strane, podľa iných rebríčkov, už najlepšie univerzitné fakulty na svete nie sú v Oxforde, ani v Cambridgi, ale práve v Štátoch. Všetci, vrátane Fínov, sa zhodnú na tom, že školstvo nefunguje a že je potrebné začať učiť celkom inak, po novom, a hlavne moderne, v súlade s potrebami moderného sveta.

 

Španielsky komik Berto Romero sa posmieva z ľudí, ktorí keď majú pred sebou dve deti, z ktorých jedno je vynikajúci študent, tichý, hanblivý a vždy ponorený do kníh, zatiaľ čo druhé len s ťažkosťami prechádza z ročníka do ročníka, no jeho hlas sa rozlieha po celom sídlisku a jeho päste nechýbajú v žiadnej šarvátke, zvyknú hovoriť: „Ten tichý sa dostane na lepšie školy. Ale v skutočnom živote, ak by sa obaja zrazu ocitli na opustenom ostrove, prežije ten druhý...“

 

„Čo je však skutočný život? Aká je šanca, že sa raz niekto z nás ocitne na opustenom ostrove a bude bojovať o prežite? Nie je skutočný život práve štúdium, univerzitný titul a dobre platené miesto v kancelárii?“ pýta sa Berto Romero so smiechom. Čo je pre život priemerného Európana v 21. storočí dôležitejšie? Vedieť rúbať drevo, alebo ovládať teóriu relativity? Istý študent prišiel po štátniciach domov, na dedinu, a jeho otec mu prikázal, aby nabrúsil kosu.

 

„Ale ja neviem brúsiť kosu,“ odpovedal mu čerstvý inžinier.

„Ako to?“ pozeral naňho otec nechápavo. „Veď máš vysokú školu...“

 

Dlhé roky sme počúvali, že je potrebné zvýšiť dotáciu vyučovacích hodín na prírodovedné predmety a zaviesť povinnú maturitu z matematiky. Keď sa zistilo, že medzi mladými ľuďmi vypukla epidémia obezity, zvažovalo sa, že by možno deti mohli mať telesnú každý deň. V posledných dňoch sa zase objavujú názory, že za súčasnú politickú situáciu v našej republike môže nedostatočná výučba dejepisu na školách a bolo by potrebné posilniť jej výučbu a zamerať sa viac na dejiny 20. storočia. Ťažko však povedať, či by žiaci nemuseli chodiť do škôl aj cez víkendy, ak by sa mali okrem toho všetkého učiť ešte aj programovať, nadobúdať finančnú gramotnosť, či absolvovať kurzy prvej pomoci alebo zdravého životného štýlu.

 

Všetci, ktorí debatujú o vzdelávaní sa zvyknú zhodnúť aspoň na tom, že vo vzdelávacom systéme potrebujeme menej memorovania a viac premýšľania, menej bifľovania a viac kreativity. Je však otázne, o čom bude premýšľať a nakoľko geniálne nápady dostane človek bez poznatkov a bez vedomostí. Samozrejme, že všetky informácie sa dnes dajú vyhľadať na internete. Aby však človek niečo našiel, musí v prvom rade vedieť, čo hľadá.

 

Je zbytočné učiť sa spamäti zoznam románov Miguela de Unamuna alebo obrazov Joaquína Sorollu. Dostanete sa k nim v priebehu niekoľkých sekúnd potom, čo do vyhľadávača zadáte ich mená. To však znamená, že ich v tej chvíli musíte odniekiaľ nevyhnutne poznať.

 

(Rozkazovací spôsob slovesa musieť možno nie je na mieste, v našom živote neexistuje dôvod, ktorý by nás nútil čítať Unamunove romány alebo vidieť Sorollove obrazy. Na druhej strane však nie je isté, či život človeka, ktorý nečítal Hmlu, a nevidel Prechádzku po morskom brehu, skutočne za niečo stojí.)

 

Z čias, keď som bol súčasťou slovenského školstva, si najzreteľnejšie spomínam na obrovský dôraz, ktorý sa kládol na výučbu cudzích jazykov. Angličtina bola povinný predmet od piateho, potom od tretieho ročníka, na druhom stupni k nej pribudol druhý cudzí jazyk, na školách vznikali triedy s rozšíreným vyučovaním jazykov. Najlepší žiaci sa hlásili na bilingválne gymnázia a poobedia trávili v súkromných jazykových školách, kde sa pripravovali na skúšky potrebné k dosiahnutiu medzinárodných jazykových certifikátov.

 

Spomínam si tiež, koľko debát sa viedlo o tom, aká metóda výučby cudzích jazykov je najvhodnejšia; či je potrebné viac konverzovať, alebo robiť cvičenia na pochopenie gramatiky, či je správe učiť sa spamäti slovíčka, alebo ich len opakovať dovtedy, kým si ich podvedome osvojíme, či je správne robiť preklady, alebo naopak, viesť hodinu od začiatku do konca v cudzom jazyku a uvádzať nové pojmy výlučne parafrázami.

 

Po svojich skúsenostiach so života za hranicami som nadobudol presvedčenie, že už viem čo je pri študovaní cudzieho jazyka potrebné najväčšmi: Všetko. Bez slovnej zásoby a sociálneho kontextu ničomu neporozumieme, a bez znalostí gramatiky a pravidiel výslovnosti zase nikto neporozumie nám.

 

A azda niečo podobné sa dá vyhlásiť aj o vzdelávaní a školstve všeobecne. Neexistuje preto zázračný a jednoduchý spôsob ako dosiahnuť, aby všetci študenti chodili do škôl s úsmevom na perách, a aby z nich vychádzali plní múdrosti a pripravení čeliť výzvam sveta, ktorý ich tam vonku očakáva. Zároveň však platí, že by bola škoda sa nepokúsiť hľadať ho. A práve to bude jedným z cieľov autorov na Jorsine v priebehu mesiaca apríl.