Udalosti posledných týždňov

Tento týždeň sa po vianočno-novoročnej pauze opäť vraciam s tradičným nedeľným príspevkom. Udalosti predchádzajúcich dní a týždňov boli vcelku pestré. Zahŕňali pomerne pohodové aj celkom hektické cestovanie, mnoho pokojných posedení, niekoľko nových zážitkov, niekoľko už známych zážitkov odohrávajúcich sa znova, tiež tvorbu plánov, plánovanie tvorby a medzi tým všetkým aj ukončenie v poradí tretieho semestra a teda posunutie sa do druhej polovice môjho bakalárskeho štúdia. Spomedzi celej tej hŕby som si vybral niekoľko vecí, ktoré podľa môjho názoru stoja za zmienku.

 

Tak, teda, aby som začal pekne po poradí, začnem spomenutím môjho posledného dokončeného výtvoru. Ešte koncom minulého roka som sa dopracoval k vydaniu svojej v poradí druhej mobilnej hry. Opäť ma stála veľa úsilia a času, ale dnes môžem usúdiť, že s výsledkom svojej práce som každopádne spokojný. Vlastne, ak by som nebol tak by som ju nikdy nevydal. Tak nejak to s mojou prácou chodí. Zatiaľ ťažko povedať ako môj výtvor vníma svet, keďže času ešte toľko neubehlo a odozvy je doteraz skôr pomenej. Momentálne sa spoločnými silami predierame úskaliami marketingu a dožadujeme sa pozornosti medzi celou armádou podobných bojovníkov.

 

Za ďalšiu, pre mňa síce trochu menej podstatnú, ale aj tak udalosť považujem svoju premiérovú návštevu pražského veľkomesta. Môj nie úplne ideálny pocit začal už v lietadle na ceste tam, keď som sa úspešne vyhol tomu, aby ktokoľvek z českého personálu, alebo spolucestujúcich (vrátane toho najiritujúcejšieho predo mnou, ktorý cítil neznesiteľnú potrebu zmeniť svoje sedadlo na ležadlo) spozoroval, že sa s nimi celkom neopodstatnene rozprávam po anglicky. Neskôr mi síce už nikto neležal na nohách, ale dvaja džentlmeni zjavne pod vplyvom mi rozhodne nespríjemnili ani zvyšok cesty. Na druhú stranu, človek hneď cíti, že je doma. Moja veľkomestská návšteva síce netrvala dlho, ale stačilo to na to, aby som sa uistil, že prinajmenšom do návštevy Štokholmu, je Viedeň stále mojim favoritom pokiaľ ide o veľkomestá, alebo obce všeobecne. Výhodou sú síce absencia jazykovej bariéry a takpovediac ľudové ceny, ale to zjavne nedokázalo dostatočne vylepšiť môj celkový dojem.

 

Ako je už celkom dobrým zvykom, počas spiatočnej cesty ma stretlo hneď niekoľko zaujímavých zážitkov. Ukázalo sa, že aj v Maďarsku sneží a posledná výzva pre pasažierov lietadla neznamená, že to lietadlo práve štartuje motory zatiaľ čo pasažieri, ktorým bola výzva určená, strácajúc dych vrážajú do letiskového personálu zatvárajúceho bránu, ktorému sa pritom rozletia letenky všetkých ostatných cestujúcich po celom letisku. Inak povedané, až tak som sa ponáhľať nemusel.

 

Neskôr v ten deň sa objavil ďalší problém, o ktorom som sa dozvedel sediac v autobuse chvíľu potom, čo som vystúpil z lietadla. Súvisel s odchodmi vlakov. (Cestu som začal autom.) Keď som už sedel v tom vlaku, všetkých cestujúcich všetkých národností rozprávajúcich asi všetkými jazykmi som pokojne ubezpečil, že toto je vlak, ktorý ide tam, kam sa zjavne všetci chceme dostať. Nešiel. Ale niežeby tam ísť nemal, len si to niekto medzičasom rozmyslel. Hlavne, že sme to zistili včas a nešli opačným smerom. Tak sa zdá, nakoniec som sa dostal do cieľa. Dokonca ešte v ten deň.

 

Hneď po návrate k aktívnemu štúdiu ma čakalo pár krokov na ukončenie kurzu, ktorý by som opísal ako jasný príklad toho, že nikde nemôže byť všetko dobré. Dnes sa to javí tak, že máme túto vec takmer celú za sebou. Prežili sme niekoľko zmätených, prípadne nezmyselných, ranných prednášok, pár praktických úloh zahŕňajúcich zapájanie káblov z niečoho do niečoho a potom niekam na to, aby sa niečo stalo. Pre ilustráciu „niečoho“ pripájam nižšie niekoľko obrázkov zaobstaraných počas uplynulých mesiacov, keď sme sa týmto zaoberali. Našťastie sme za každých okolností na otázky ohľadom toho ako máme niečo zapojiť niekam, alebo ako niečo funguje dostali jasnú odpoveď, „Google it!“ Až sme nakoniec vytvorili aj vlastné projekty ukazujúce naše majstrovstvo v odbore. Ak by som ale niekedy váhal, či chcem niečo podobné robiť, alebo či ma to zaujíma, dnes sú všetky pochybnosti rozhodne preč.