Toaletné zážitky

Pre túto tému som sa rozhodol napriek tomu, že na našom blogu sa snažíme držať istú úroveň, pretože ako som sa už neraz sám presvedčil, ide o neoddeliteľnú súčasť cestovania, s ktorým už čoskoro končíme, keďže sa blíži čas na novú tému

 

V iných príspevkoch som viackrát spomínal svoje celodenné výlety, vďaka ktorým som mohol vytvoriť aj mnoho zo svojich príspevkov. Jednou z vecí, ktorým som počas ciest za novými príbehmi musel stráviť viac času ako by som si predstavoval bolo aj hľadanie dostupných toaliet. Opisu dôvodov sa kvôli už spomínanej úrovni vyhnem.

 

Aj keď hovorím, že som tejto činnosti svoj drahocenný čas strávený na cestách venoval nerád, našli sa chvíle, keď boli aj tieto potreby zdrojmi nových zážitkov.

 

Napríklad počas mojej vôbec prvej cesty do Malmö, kde som sa vybral už pomerne krátko po východe Slnka a chystal sa vrátiť až večer, som si tento problém neuvedomil až do chvíle, keď už bolo neskoro na akékoľvek plány. Potom, čo som víťazoslávne našiel verejné toalety na okraji parku a tiež zistil, že ich otvárajú asi o dve hodiny som si povedal, že sa predsa len zastavím na raňajky v jednom z podnikov rýchleho občerstvenia, ktorý som stretol po ceste. Vzhľadom na to, že obsluha fungovala iba pri jednej pokladni, rad bol dosť dlhý a preto som si povedal, že teda najprv využijem dostupné sociálne zariadenia a potom sa do radu vrátim. Keď som ale dorazil na miesto, zistil som, že som si príliš nepomohol. Umiestnenie podniku v centre mesta zapríčinilo, že na dverách čakal starý známy mechanizmus požadujúci 5 korún skôr, ako dvere otvorí. 5 švédskych korún síce za využitie toalety nie je málo, ale v tom ten najväčší problém nebol. Vo Švédsku sa dá všade platiť kartou a preto som žiadnu hotovosť nemal. Napokon som vytiahol eso z rukáva a 50 euro centov z peňaženky, ktoré majú očividne veľmi podobnú veľkosť ako švédska päťkorunáčka. Tak som sa nielen dostal dnu, ale som ešte aj ušetril. Znechutený z faktu, že som aj tak musel za návštevu toalety zaplatiť som sa už do radu na raňajky nevrátil a radšej som pokračoval v prehliadke mesta.

 

Žiaľ fakty hovoria, že podobné potreby sa objavujú viac ako jedenkrát za deň. Vďaka tomu som neskôr na svoje veľké prekvapenie objavil verejné toalety priamo v centre mesta, ktoré boli dokonca úplne zadarmo a povedal by som, že ich vzhľad by úprimne zarazil každého Slováka, ktorý má isté predstavy z domova. Hovorí sa, že úroveň spoločnosti sa určuje podľa toho, ako sa správa k najslabším členom, alebo práve podľa tých obyčajne najšpinavších či najodpudzujúcejších miest. Vyzerá to tak, že to bude pravda.

 

Úroveň, alebo vyspelosť národa som overil aj na ďalších miestach. Novinku, s ktorou som sa stretol len nedávno, ocení len mužská časť čitateľov, ale za to pri spomienke na zvyky miestnych pubov, kde je to niekedy doslova rameno na ramene, určite poriadne. Prvýkrát som sa totiž stretol s oddelenými pisoármi stenou siahajúcou od zeme až po strop zamedzujúcej vizuálny a snáď aj všetky ostatné druhy kontaktu. Viem si predstaviť, že pre neskúsenú časť publika to môže znieť celkom divne, ale zvedavcov v miestnostiach pre gentlemanom je viac ako by človek čakal.

 

Posledný toaletný objav v tiež už viackrát spomínanom miestnom nábytkárskom reťazci potvrdzuje všetko doteraz povedané. Už obrázky na dverách naznačovali, že niečo bude inak ako je zvykom a taká bola aj realita. Priamo oproti dverám pánskeho záchoda čakal pripravený prebaľovací pult pre (ne)šťastných oteckov, ktorí tak najskôr prišli o dosť dobrú výhovorku.

 

Nedávno sa tiež objavili správy o revolučných snahách niektorej zo skupín bojujúcej za rovnosť pohlaví v našej severskej krajine. Cieľom tejto snahy je zrušenie oddelených toaliet na základe pohlaví. To naznačuje, že aj vyspelé spoločnosti majú stále snahu posúvať sa vpred, čo je rozhodne dobrým znamením. Na škodu je len to, že nie vždy si ľudia vyberú správne veci, za ktoré sú odhodlaní bojovať.