Švédska jednoduchosť

Švédsko je zemou obklopenou mnohými stereotypmi, predsudkami a očakávaniami. Niektoré z nich sú založené na pravde a dá sa pochopiť, prečo sa týmito vlastnosťami či už v pozitívnom, alebo inom zmysle Švédi preslávili. V prípade iných je to zase úplne opačne a len ťažko sa dá povedať, že by sa zakladali na skutočnosti. No, ako sa zdá, nielen ja som postrehol, že miestne stereotypy, ktoré sú síce badateľné, sú vyvážené aj opačným extrémom, o ktorom sa toho už zvyčajne veľa nenahovorí.

V jednom z mojich skorších príspevkov som opisoval mimoriadnu popularitu objatí medzi miestnou populáciou. Nedávno som narazil na článok na stránkach venujúcich sa písaniu pre cudzincov žijúcich v rôznych európskych krajinách, v ktorom autor po štyroch rokoch strávených vo švédsku opisoval to, čo je podľa neho 5 najzvláštnejších zvykov Švédov. (originál nájdete tu http://www.thelocal.se/20150114/the-five-strangest-habits-of-the-swedes) Práve jednou zo spomínaných vecí boli objatia a podľa autora ak s niekým vediete rozhovor dlhší ako päť minút tak sa z vás automaticky stávajú „Hugging friends forever“. S ďalšími názormi zo spomínaného článku môžem tiež v podstate iba súhlasiť, takže každému, kto by mal záujem, ho odporúčam.

 

Moja dnešná téma je však iná. Týka sa jedného z najslávnejších poznávacích znakov Švédska a tak trochu aj všetkých škandinávskych národov, jednoduchosti a minimalizmu. Možno aj vďaka celosvetovej popularite nábytkového reťazca sa tento štýl rozšíril do celého sveta, ale snáď nikde inde sa nedá nájsť v takom prevedení a tak často. Ak si človek pozrie napríklad ponuku nehnuteľností na predaj, okamžite mu udrie do očí mnoho kompletne bielych interiérov. V niektorých prípadoch je skutočne ťažké nájsť niečo farebné, alebo inak narúšajúce jednotu týchto celkov. Biely hranatý nábytok poskladaný len z niekoľkých kusov stojaci pred presklenou stenou, ktorá pustí slnečné lúče dovnútra obidva dni v roku, keď je slnko na oblohe. Hotová idylka.

 

Nie všetko sa však riadi podobne jednoduchými pravidlami. Práve naopak, v iných smeroch sa Švédi dajú považovať za národ úplne posadnutý komplikovanosťou. Ak niečo vyzerá príliš jednoducho, vždy sa dá nájsť spôsob, ako to skomplikovať. Podobných príkladov, ako som spomínal aj v príspevku o dverách sa tu dá nájsť ohromné množstvo, ale v poslednej dobe som si poznamenal aspoň niekoľko z nich, ktoré sa chystám spomenúť.

 

Ak sa napríklad niekto odhodlá nájsť si povedzme dočasné ubytovanie, niečo, kde bude môcť tráviť čas počas študentských dní, povedal by, že niečo nájde, zavolá, obzrie si to a je to vybavené. Prípadne si podá žiadosť o izbu na internáte a počká, kým mu povedia, ktoré číslo je jeho. Vo Švédsku tak ale veci nefungujú. Napriek tomu, že množstvo nájomných bytov je ohromné, dostať sa k nejakému je zložitý a zdĺhavý proces. V krátkosti je systém postavený na spôsob, kto najdlhšie čaká, ten byt dostane. Všetci sa, teda, musia prihlásiť a postupne si zbierať body. Za každý deň získajú jeden bod a potom sa prihlasujú na konkrétnu ponuku. Osoba s najväčším počtom bodov sa v prípade záujmu môže nasťahovať. O tri mesiace. A aj keď existuje bývanie výhradne pre študentov, systém je rovnaký. Netreba ale zabúdať ani na to, že ak je človek cudzinec, tak sa hneď tak zaregistrovať a zbierať body nemôže. Na to potrebuje svoje osobné číslo. O číslo musí najprv požiadať a predložiť potrebné dokumenty. Predtým sa však musí zaregistrovať na migračnom úrade...

 

Až keď človek má kde bývať, uvedomí si, že komplikovanie všetkého, čo sa komplikovať dá (a verte tomu, že takých vecí je viac, ako by ste si mysleli) je jednoducho miestne hobby. Mojim obľúbeným príkladom je balenie potravín. Počas nákupu si môžete postupne do košíka prihodiť nápoje s objemom 0,6 či 1,4 litra, 900 gramov mrazených kuracích pŕs, balenie siedmych párkov, približne 30 koliesok salámy (ktoré musíte neskôr všetky z balenia vybrať, aby sa dali vyslobodiť tie dve, ktoré naozaj chcete) až sa nakoniec dostanete k absolútnemu hitu, štyrom kusom mäsa pripraveného na hamburgery s celkovou hmotnosťou 452 gramov. Mohlo by sa zdať, že je to náhoda, že každé balenie je robené od oka a práve tak to vyšlo. Pravda je ale taká, že všetky balenia majú rovných 452 gramov.

 

Aj v prípade, že nejde o množstvo, hmotnosť ani objem sú potraviny skvelým zdrojom úžasu. Niekedy sa môže stať, že je človek až sklamaný, keď sa chystá otvoriť nejaké jedlo a zistí, že ho môže proste otvoriť a zjesť. Je to proste príliš nudný spôsob, ako sa najesť. Lepší spôsob (minimálne podľa Švédov) je najprv si preštudovať komiks, ktorý konzumenta dovedie k spôsobu, ako správne otvoriť a neskôr aj zavrieť obal daného výrobku. Dĺžka návodov sa pohybuje od niekoľkých slov až po vyslovene celú zadnú stranu obalov.

 

Napokon, ubytovaný a najedený, sa človek vyberie do školy a dostane jednu či dve päťky. Nič lepšie by sa mu ani stať nemohlo a tak je všetko v poriadku. Na prvý pohľad to neznie tak zle, obrátený spôsob. To však tiež nie je celkom pravda. Päťka síce je najlepšia známka, no tou najhoršou je trojka, respektíve U, ktoré už znamená, že dotyčný študent si bude musieť test zopakovať. Aká je ale logika známok U, 3, 4, 5? Túto odpoveď spolu s jednotkou a dvojkou musíte hľadať niekde inde, moja múdrosť zatiaľ tak ďaleko nesiaha.

 

Niektoré komplikácie bežného života sú skôr na smiech, iné zase viac iritujúce. Každopádne, ich množstvo je príliš veľké na to, aby som ich vymenoval v jednom príspevku, ale verím, že na ilustráciu stačí toľko, čo som spomenul.