Slovensko, malá veľká...geografická záhada

Nie je to tak dávno, čo sa začal letný semester. Mnoho mojich priateľov sa z Granady vrátilo domov, a tak nastal čas nadväzovať nové kontakty. Bolo to celkom neškodné predstavovanie samej seba, keď ma zaskočila reakcia jedného Angličana na to, odkiaľ som. A vtedy mi v hlave skrsol nápad na ďalší príspevok. V tomto meste sa premelie veľa národností a každému je jasné, čo si pod slovom „Španielsko“ môže predstaviť. Ale čo sa odohráva v hlave cudzincov v prípade, že povieme, že sme zo Slovenska?

 

„Dubinská, Dubinská...Si Poľka?“ pýta sa ma Angličan. „Slovenka,“ odpovedám mu. „Ach,“ kývne hlavou a už sa nad tým ďalej nepozastavujeme. Po chvíli sa vrátime k téme nášho pôvodu a on mi znova položí otázku: „Odkiaľ si to bola? Zo Srbska?“ Uznávam, že som na neho hodila neprívetivý pohľad, ale na druhej strane všetci pochopíme, že občas nastane zmätok v informáciách, najmä pokiaľ ich je veľa a v daný večer nás tam bolo z rôznych krajín neúrekom. „Som zo Slovenska,“ zopakovala som mu, ale tým naša debata neskončila. „Slovensko? To je jedna krajina s Českom, nie?“ Pousmiala som sa a opravila ho: „Nie, rozdelili sme sa už pred dvadsiatimi dvoma rokmi.“ „Vážne?!“ vyvalil na mňa oči, „ale nachádzate sa vedľa Slovinska, však?“ Nakoniec tento gentleman odchádzal obohatený o geografický poznatok, kde sa nachádza Slovensko. Ale až po tom, čo preskúmal mapu, ktorá náhodou visela na vedľajšej stene.

 

A preto si kladiem otázku: sme naozaj tak neznáma krajina? Nebolo to prvýkrát, čo sa mi stalo niečo podobné. S Francúzkou som bola v celkom družnej debate, keď mi odrazu zahlásila, že pozná mnoho Estóncov v Granade. Vysvitlo, že sa domnievala, že som Estónka. Na jej obranu dodávam, že mohlo ísť o mierne jazykové nedorozumenie (Slovensko, špan. Eslovaquia- Estónsko, špan. Estonia). Nuž...„Es“ ako „Es“, čo už nasleduje potom, nikoho netrápi.

 

Je všeobecné známe, že geografia nie je veľmi silnou stránkou Španielov. Ak po vete: „Pochádzam zo Slovenska,“ nasleduje reakcia: „Naozaj? Ja som bol na Erazme v Poľsku!“ znamená to, že dotyčný aspoň vie, kde sa Slovensko nachádza. Debata sa potom síce uberá smerom k poľskej kultúre, nuž ale vo vás zostane dobrý pocit, že oproti vám stojí človek, ktorý si je plne vedomý s kým hovorí. Občas stretnete ľudí, čo opäť nevedia nič o Slovensku, zato vychrlia gejzír českých nadávok, ktoré ich naučil ich tohtoročný spolubývajúci. Existuje však kategória Španielov, pre ktorých sme všetci, čo bývame smerom na východ, jednoducho Rusi. A bodka. Otvorene povedia, že pre nich sme všetci rovnakí, a už vôbec nerozlišujú medzi Slovanmi. No čerešničkou na torte je mýtus, ktorí sa tu medzi nami Slovákmi v Granade šíri už dosť dlho. Údajne jedna Španielka zaperlila: „Slovensko? Aká časť Andalúzie to je?“

 

Niekedy človeku dôjde trpezlivosť, nedokáže stále dookola vysvetľovať svoj pôvod. Ale uvedomila som si, že musíme zaťať zuby a urobiť to. Ak sa o to nepričiníme aj my, Slováci žijúci v zahraničí, kto našu krajinu zviditeľní? Nie sme len Slovákmi roztrúsenými v zahraničí, ale sme aj Slovensko cestujúce po svete, preto je tak trocha našou povinnosťou robiť nám, čo možno najpozitívnejšiu, reklamu, aby sa geografické zmätky stali minulosťou.