Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Škvrny od vína

Keď počúvame klasickú hudbu, Chopina alebo Beethovena, tak naše zmysly sa vžijú do inej reality, nesúcej sa v tónoch, ktoré tvoria túto harmóniu. Kvapky vína je jednoduché zmyť zo stola, ale ťažšie zmyť z košele, v tom je ich unikátnosť, svoju pamiatku zanechávajú len na určitých miestach.

Foto: Juraj Paľa

Vyjsť skoro ráno na ulicu znamená ubrať si zo spánku a pocítiť chlad, ale znamená to tiež vidieť svet nepoznaný, svet pokoja pred búrkou, svet ešte nedotknutý, nepoškvrnený, ako na počiatku stvorenia, keď ešte všetko bolo nevinné a dokonalé, tak aj vzduch je svieži, lúče slnka sú jemnou hrou na korunách stromov a štebotanie vtákov sa rozlieha ničím nerušeným tichom. To sú tie momenty, ktoré nás napĺňajú plnými dúškami a pozývajú nás pocítiť niečo intenzívne a pravdivé, niečo autentické a dokonalé.

 

Letné večery sú takisto hudbou, ktorá doznieva v posledných tónoch, ako posledné lúče červeného slnka, ktoré vychádzajú spoza obzoru, ale miznú v tme a tichu. Svet sa ukladá k spánku a zatvára svoje oči v temnote. Noc už túto tmu nepozná. Pouličné svetlá a reklamné panely robia z miest večnú melódiu. Človek má strach z ticha a temnoty, v prvom momente procesu civilizácie kladie lampy do každého tmavého rohu a zažína svetlá zo strachu pred nebezpečenstvom.

 

Listy strán knihy sa ozývajú šuchotom a každý šuchot je predzvesťou nového dobrodružstva, novej vášne a pravdy, je pokračovaním niečoho nekonečného, čo sa opakuje miliónkrát bez prestania. Tak aj brvy starých mužov, ktorí už okúsili život, sú len odrazom ich skúseností a ich tvár sa len naplnila vráskami opakovania tých istých pohybov.

 

Mohli by sme povedať, že nič nevzniká a nič nezaniká, pretože všetko len mení svoju podobu, svoju formu. Na počiatku bolo stvorenie a na konci je zánik, avšak to čo je medzitým podlieha procesu neustálej zmeny, pretože to čo raz vzniklo už môže iba zaniknúť. Z listu sa stane hnojivo a z hnojiva žije pôda, z ktorej sa rodí nový život. Tak ako pravdy veľkých majstrov sú len opakovaním múdrostí, ktoré tu už boli, pretože nič nemôže byť stvorené nanovo, len znovu objavené a znovu interpretované, aby sme tomu lepšie porozumeli. - Tak aj život sa len opakuje v milión formách s menšími obmenami, ale stále ostáva len životom, vo svojej podstate nemenným od toho prvého. Nie sme odsúdení na zánik, sme len odsúdení na premenu, na nestálosť a “nevečnosť”. To je tou jedinou istotou, že nemôžeme zadržať čas, môžeme si len vybrať či sa podvolíme okamžite, alebo mu budeme odolávať, nakoniec bezúspešne.

 

To je to, čo máme spoločné s prírodou, čo dokazuje že sme jej súčasťou, sme podvolení rovnakým zákonom, rovnakým pravidlám, pravidlám premeny, vývoja a zániku a v tom je mystika Božia, v nemennosti a večnosti. Sme smrteľníkmi, pretože cieľom nášho života je smrť, bez ohľadu na to, čo je medzi tým. Ak by sme raz premohli tento zákon, už by sme neboli ľuďmi, pretože čo by bol potom náš cieľ? Môže mať niečo, čo je večné cieľ?