Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Skryté rozdiely podobných národov

V Európe roku 2017 sa ľahko môže zdať, že sme všetci rovnakí a rovnocenní. Pre človeka nie je prakticky v ktorejkoľvek krajine žiadnym problémom zapadnúť do prostredia, odhadnúť čo môže očakávať od tamojších ľudí, ako sa na danom mieste pohybovať, alebo si predstaviť, čo dostane na tanieri. Skutočnosť, že hoci aj s obmedzenou znalosťou jediného jazyka je pre nás možné voľne a pokojne sa pohybovať po našom kontinente nás môže ľahko zavádzať a priviezť k myšlienke, že ľudia, spoločnosť, názory a podmienky na život v každom jeho kúte sú v konečnom dôsledku rovnaké.

Foto: Juraj Ország

Táto myšlienka však platí asi tak, ako je pravdou, že každé miesto v Európe je blízko všetkých ostatných. Ak sa človek pozerá na mapu, ktorú si dostatočne zmenší, všetko sa zdá byť blízko. Nie je to ale preto, že je to pravda, ale preto, že v tej chvíli človek získa iba príliš vzdialený, abstraktný pohľad na niečo, čo je v skutočnosti veľmi komplexné, detailné a pre vytvorenie reálnej predstavy úplne fundamentálne.

 

Osobne rád navštevujem doposiaľ nepoznané kúty Európy, no aj tie už známe, ktoré ma zaujali niečím, čo je pre nich charakteristické. Počas svojich ciest veľkú porciu času trávim v uliciach miest pozorovaním života miestnych obyvateľov. Vďaka tomu viem, že splynúť s davom je úloha pomerne jednoduchá. V Londýne treba pridať do kroku a obed jesť plastovou vidličkou priamo na zemi v parku, v Štokholme sa za každú cenu vyhýbať očnému kontaktu s okolím a v Taliansku stačí kričať „Ciao!“ na všetky strany.

 

Až pri častejších, alebo dlhších pobytoch je však možné všimnúť si rozdiely vo fungovaní spoločnosti v rôznych krajinách. Tým nemám na mysli rozdiely týkajúce sa zaužívaných stereotypov, ktoré môžu a nemusia byť pravdivé a sú často veľmi očividné (ako Taliani kričiaci „Ciao!“ na všetky strany). Ide o veci, ktoré človek zistí až keď sa dostane do kontaktu s miestnymi a keď si uvedomí, že existujú veci, ktoré sa v danej krajine považujú za samozrejmosť, no zároveň fungujú úplne odlišne od toho na čo sme zvyknutí u nás doma.

 

V Európe a v „západnom svete“ všeobecne existuje niekoľko univerzálnych problémov, ktorým sa minimálne v posledných rokoch venuje veľa pozornosti. Každý z nich sa dá vnímať rôznymi pohľadmi a v každom prípade sa nájde určitá skupina populácie, ktorá bude zastávať každý z možných pohľadov na vec. Pravdou je, že rovnosť pohlaví, rás, vyznania, orientácie a všetkého, čo si má byť v modernej spoločnosti rovné sa dá doviesť do úplne absurdných rozmerov, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s originálnou problematikou. Dalo by sa argumentovať, že riešenie toho či sú toalety pre mužov a ženy oddelené alebo nie, alebo či sa niečo, čo je čierne volá čierne popularizuje tieto problémy. Na druhej strane je možné, že to tiež odvádza pozornosť od skutočného problému a odrádza mnohých ľudí od toho, aby sa nad nim vôbec zamysleli tým, že ho v ich očiach mení na niečo absurdné a malicherné.

 

V prostredí, v ktorom žijem sa podobné problémy berú veľmi seriózne a to nie iba tak naoko. Ľudia sú, zdá sa, ochotní tolerovať aj nelogické dôsledky ovplyvňujúce ich každodenné životy na ceste k spoločnosti, v ktorej záleží iba na tom, na čom skutočne záleží, na veciach, ktoré človek sám môže ovplyvniť.

 

Dá sa povedať, že Švédsko je v poprednej pozícii pokiaľ ide o riešenie globálnych spoločenských a iných problémov a podobné záležitosti tak nejak patria k životu v tejto krajine. Počas jedného posedenia v povianočnej atmosfére nášho rodného mesta, Košíc, sme sa s kolegami dopracovali k diskusii o tom aká zarážajúca je pozícia žien v slovenskej spoločnosti v porovnaní so západnými krajinami. Úplne nevinné debaty, ktorých cieľom nie je nikoho urážať a na nikoho útočiť, človeka na Slovensku presvedčia o tom ako hlboko sú podobné názory zakorenené. Aj keď sú často ofenzívne výroky na adresu opačného pohlavia vyjadrené s humorným zámerom, nič to nemení na tom, že v prostredí, kde teraz trávim väčšinu svojho času by bolo niečo podobné úplne nemysliteľné. Vôbec nehovoriac o tom, že by nikomu ani nenapadlo niečo podobné povedať verejne alebo v spoločnosti nie príliš blízkych ľudí.

 

Zároveň je dôležité mať na pamäti, čo je cieľom, ku ktorému by sme sa mali dopracovať a spôsoby akými sa k nemu môžeme dostať či naopak. Útočenie na druhú stranu ani neustále porovnávanie sa neprináša želaný výsledok - rovnosť všetkých zainteresovaných. Tým sa dostávam k tomu možno najpodstatnejšiemu. Podstatné je brať do úvahy odlišnosti, ktoré medzi rôznymi ľuďmi existujú a uznať ich existenciu. Netváriť sa, že sme všetci rovnakí a nesnažiť sa o to, aby sme boli. Netreba sa tváriť, že ženy dokážu byť ako muži a že muži dokážu byť ako ženy. Že belosi sú rovnakí ako černosi a že Slováci sú rovnakí ako Švédi. Každý sa musí sústrediť na svoje silné stránky nechať ostatných budovať tie ich. Lebo cieľom nie je, aby sme všetci boli rovnakí, ale aby sme všetci mali zo sociálneho a kultúrneho hľadiska rovnakú východiskovú pozíciu do života.

 

Na záver adresujem paradox, ktorý takpovediac visí vo vzduchu. Toto je možno iba ďalší príspevok od bieleho muža s patričným zázemím žijúceho v jednej z najvyspelejších krajín sveta, ktorý žiadny zo spomínaných problémov nepozná, nepoznal a zdá sa, že v dohľadnej dobe ani poznať nebude. Na zamyslenie tak ostáva iba to, prečo napriek tomu venuje chvíle svojho času práve písaniu tohto príspevku.

 

Ak sa nabudúce keď budete vidieť ten vtipný obrázok na facebooku aspoň na chvíľu zamyslíte nad tým, čo hovorí a či je naozaj vtipný, či ide iba o humor, alebo je za tým, prečo sa vám práve tento vtip páči niečo viac, cieľ tohto príspevku bude splnený.