Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Produkty svojej minulosti

Hovorí sa: “Sme to čo jeme.” Teraz by som povedal: “Sme to čo boli ľudia okolo nás.” Mám za sebou už takmer aj jeden semester sociológie. To, že takmer každý, kto sa zúčastnil na školskom vzdelávacom systéme na Slovensku sa už dostal do kontaktu s týmto predmetom je dosť možné, avšak aby sa niekto dokázal preniesť z roviny namemorovaných poučiek a definícií, ktoré nás môžu zaujímať tak maximálne do dňa maturity do roviny skutočnej vedy, ktorá nás učí lepšie pochopiť svet okolo seba to má ešte ďaleko. Mne sa to tejto možnosti dostalo a dokonca som bol k tomu nútený. Jednou z charakteristík vzdelávacieho systému v ktorom sa nachádzam je, že informácie a fakty sú nanič, ak nad nimi neviem uvažovať a použiť ich. Ak neviem použiť teóriu samovraždy od Durkheima na štatistiky z roku 2016 na Slovensku, tak mi to je zbytočné, a tak som sa dostal až k tomu, že nad znalosťami, ktoré sa ku mne dostávajú zrazu začínam uvažovať a skúšam ich aplikovať.

Foto: Juraj Paľa

Jedna takáto vedomosťou je pojem “habitus” u francúzskeho sociológa, Pierre Bourdieu, z 2. polovice 20. storočia. Tento termín označuje výsledok práce osvojovania si charakteristík, zvykov, schopností u každého jednotlivca. Definícia samotná ešte nemusí znamenať nič ohromené, veď je to celkom logické, že každý sa učí z prostredia, kde vyrastal a potom to aj aplikuje u seba. Avšak tu jeho práca nekončí. Bourdieu definoval ešte jeden koncept, a to je koncept “capital culturel”, teda kultúrny kapitál. To označuje súbor kultúrnych “zdrojov” každého jednotlivca. Tento kapitál figuruje zarovno s kapitálom ekonomickým a sociálnym. No a až teraz to začína byť zaujímavejšie. Tieto druhy kapitálu by sme si vedeli predstaviť aj ako istú formu dedičstva, napríklad po starých rodičoch a po rodičoch. Ak by sme sa teda spýtali náhodne ľudí vo svojom okolí, čo im zanechali ich rodičia, či starí rodičia, pravdepodobne vo väčšine prípadov by každý začal zvažovať veci hmotného charakteru, dom, sada strieborných lyžičiek, hodinky, rukavice, hypotéky či dedičné choroby, teda veci finančného či viacmenej hmotného charakteru. Málokomu by napadlo medzi dedičstvo radiť aj to, ako ma môj otec zobral na výstavu lietadiel z druhej svetovej vojny. A predsa, podľa tézy tohto sociológa je to práve to, čo je to najcennejšie a najurčujúcejšie pre každého jednotlivca. Keďže mimo iného to mohla byť aj veľká polica kníh klasickej literatúry, poľovnícka puška na stene, lístky do divadla, futbalová lopta či zvyk odkladať si peniaze na sporiaci účet, pravicový denník na stole alebo dovolenka pri mori na rozdiel od zberu húb v lese.

 

A teda teraz späť k nášmu úvodu, produkty svojej minulosti, zatiaľ toho nebolo povedané až tak veľa. Habitus, kultúrny kapitál, ale čo to mení? Každý sme mali nejakú výchovu a do určitej miery nás to ovplyvnilo, ale každopádne teraz už si ideme svojou cestou. Ale ba! A aby sme v tom mali jasnejšie, vypožičiame si jednu z ilustrácií od spomínaného sociológa.

 

Bohužiaľ, v preloženej forme sa nenašla, avšak s menšou pomocou slovníka si vieme verím poradiť. Zhruba sa môžeme pozrieť aké preferencie a danosti sa prisudzujú na základe kategórie ekonomického a kultúrneho kapitálu. Predurčuje to nielen profesiu, preferenciu volebného hlasovania ale aj výber alkoholického nápoja, typu hudby, obľúbeného športu, typu novín, či žáner zábavy alebo značku auta. Ľudia s veľkou koncentráciou kultúrneho a ekonomického kapitálu majú radi tenis, šampanské a volia pravicu. Ľudia s malou koncentráciou kultúrneho a ekonomického kapitálu preferujú pivo, chytanie rýb, futbal a pracujú ako robotníci. Ďalej, zatiaľčo tí s veľkým kultúrnym kapitálom a malým ekonomickým sú predurčení stať sa umelcami alebo stredoškolskými učiteľmi, ktorí budú voliť ľavicu, tak na druhej strane tí, s malým kultúrnym, ale veľkým ekonomickým budú zrejme malými podnikateľmi, ktorí radi pozerajú komédie s Funésom. Samozrejme, koncept je aplikovaný na francúzsku spoločnosť v roku 1979, teraz by už samozrejme tí robotníci volili pravicu, a to až extrémnu, ale kritériá pre charakteristiky ostávajú rovnaké.

 

Táto štúdia neotvára len možnosti prisúdiť každému človeku okolo nás pozíciu na grafe a určite by som to verejne neskúšal, pretože by sa to zrejme stretlo s veľkou kritikou od ľudí, ktorí by to mohlo vnímať ofenzívne. Avšak otvára to veľké pole, ktoré sa nazýva sociálne nerovnosti a respektíve prečo sú chudobní chudobní a bohatí bohatí? Doteraz by sme mohli povedať, že je to tak kvôli tomu, že jedna skupina nemá a druhá má ten finančný kapitál, avšak pravda je ďalekosiahlejšia, a to je, že jedna má ten kapitál pretože má určitý kultúrny kapitál a druhá ho nemá, pretože nemá ten kultúrny kapitál. Tak by sa to dalo povedať vo veľmi veľmi zjednodušenej a skrátenej forme. A či je to len hypotéza, alebo sa to vedecky naozaj potvrdiť? Bourdieu vypracoval rozsiahle štatistiky, kde tento koncept obhajuje. Vysvetľuje to mimo iného prečo sa deti z rodiny robotníka nedostanú ku rovnakému vzdelaniu ako syn vysokoškolského profesora, hoci právne a geneticky na to majú rovnaké predpoklady, prečo radšej chodíme do divadla ako na hokej alebo prečo počúvame skôr džez ako rock. Štúdium práva, schopnosť riadiť firmu alebo šanca stať sa futbalovou hviezdou je už niečím predurečná.

 

To, že táto analýza sa odohráva len v abstraktnej a generalizovanej podobe je jasné každému, kto sa niekedy zaoberal sociológiou a takisto treba si to adaptovať na reálie krajiny a jej históriu. V krajine, ktorá si prešla arizáciou, násilným znárodňovaním a bujarou privatizáciou sú podmienky iné ako v krajine, ktorá už 200 rokov ide viac či menej kontinuálne v ekonomickom vývoji. Takisto sa našli sociológovia, ktorí vo svojej kritike navrhovali rozšíriť okruh prostredia, ktoré vplýva na jedinca. Avšak to, čo si môžeme z lekcie tohto sociológa odniesť s istotou je, že naše osobnosti sú oveľa väčšmi formované našou minulosťou, ako by sme si to niekedy uvedomovali a zdediť trojizobový byt nemusí byť to najcennejšie, ak to nereprezentuje dostatok silných a cenných spomienok.