Oplatí sa byť študentom?

Osobne nemám rád, keď ma niekto zdržiava a tak to nebudem robiť ani ja. Preto tým, čo si prišli pre odpoveď na otázku, odpoveď hneď prezradím. Áno, oplatí. Minimálne niekomu a minimálne za istých okolností.

Tak ako by sa väčšina času stráveného na strednej škole dala považovať za premárnenú, sa väčšina času stráveného na akademickej pôde dá maximálne zužitkovať. Opäť cítim potrebu zdôrazniť okolnosti. Zatiaľ čo možnosti výberu sú v prípade strednej školy veľmi obmedzené a to najmä vzhľadom na to, že v rámci spoločenského tlaku každý, kto má možnosť dostať sa na gymnázium, naňho prakticky musí ísť, v prípade univerzít je situácia podľa mňa dosť odlišná. Spoločenský tlak sa aj v tých komplikovanejších prípadoch zmenšuje na rodinný tlak a aj v takom prípade je stále celkom iné čeliť mu v devätnástich či dvadsiatich rokoch ako v štrnástich.

 

Myslím, že už len pri jednoduchom zamyslení je zrejmé, že správne rozhodnutie pri výbere štúdia robí samotný čas ním strávený omnoho užitočnejším. Tým sa opäť vraciam k premenným, od ktorých závisí odpoveď na moju otázku, ktorá napriek tomu ako jednoznačne som ju v úvode prezentoval, nie je taká jednoduchá. Výber štúdia musí byť svojim spôsobom náročný pre každého bez jasného smerovania. Hovorím svojim spôsobom preto, že beriem do úvahy aj možnosť, že niekomu je to možno celkom jedno. Pokiaľ ide o to, čo nazývam jasným smerovaním, mal by som vyjasniť, že si pod tým nepredstavujem nič na spôsob „ja som vždy vedel, že chcem byť doktorom/kou, učiteľom/kou, smetiarom/kou...“ Podobná jasná predstava môže pôsobiť pozitívne, ale nie som presvedčený o tom, že existuje veľké množstvo ľudí, ktorí sa ku svojej kariére dopracovali podobnou cestou.

 

Na druhej strane podobné predstavy môžu niekedy viesť až k celkom absurdným debatám. Jednej takej som sa v nie až tak vzdialenej minulosti zúčastnil v úlohe poslucháča. Aby si každý vedel predstaviť situáciu napoviem, že rozhovor sa odohral u babky v obývačke. Môj brat dostal už pomerne tradičnú otázku týkajúcu sa jeho kariérnych preferencií na čo zaznela jedna z jeho tradičných odpovedí, „neviem“. (Druhú tradičnú odpoveď na teraz radšej vynechám.) Situácia sa stala absurdnou až vo chvíli, keď babka odvetila, že už aj náš najmladší bratranec navštevujúci prvý stupeň základnej školy vie, čo chce robiť. Ten sa nejakú dobu predtým vyjadril, že sa stane teroristom.

 

Vrátim sa ale radšej k tomu, prečo si myslím, že ľudom sa za istých okolností jednoznačne študovať oplatí. Vlaky zadarmo, bezplatný vstup na diskotéku, alebo zľava na počítač, na ktorý si študentskou prácou za dobu štúdia človek nestihne zarobiť by mohli znieť lákavo, ale nie je to celkom to na čo by som sa zameral.

 

Akokoľvek nudne môže slovo vedomosti znieť, je to prvý z bodov, na ktoré sa zameriam. Už o necelé dva týždne ukončím druhý ročník svojho akademického štúdia. Dva roky zbehli rýchlo, no absolvoval som počas nich celkom 15 kurzov. Niektoré považujem za lepšie, užitočnejšie, iné za menej vydarené. Faktom ostáva, že dnes som schopný urobiť veci, ktoré by som pred dvoma rokmi v žiadnom prípade urobiť nedokázal. Môžem sa pozrieť na to, čo som za posledné mesiace urobil a veci, ktoré som sa naučil využívam každý deň pri ďalšej práci. Takže, o čo mi vlastne ide. Snažím sa pochváliť? Na to by som si určite našiel lepší spôsob. Okolnosti. Štúdium má pre mňa zmysel, lebo sa mu venujem a snažím sa využívať to, čo som počas neho nadobudol a čo mi poskytuje. Veci fungujú rovnako pre všetkých. Ľudia so záujmom niečo získajú, ľudia, ktorí idú na prvý termín skúšky vyskúšať či prejdú s plánom, že ak bude treba, na druhý sa niečo aj naučia, strácajú svoju možnosť zlepšiť sa.

 

Ďalším podstatným bodom, ktorý musím spomenúť, sú zdroje, ktoré univerzity svojim študentom poskytujú. Ako by už v tejto chvíli mohol niekto hádať, ich množstvo a kvalita závisí od konkrétnej školy, teda okolností štúdia. Logika však hovorí, čím lepšia škola, tým lepšie zdroje, čo nás opäť vracia späť k rozhodnutiam a ku snahe. Sám som zatiaľ mal možnosť bližšie spoznať možnosti len na jednej univerzite. Nemôžem preto hodnotiť rozdiely v dostupnosti a kvalite poskytovaných možností. Univerzita, ktorú navštevujem mi ale poskytuje časovo prakticky neobmedzený prístup ku všetkému dostupnému. Od internetového pripojenia v mojom študentskom byte po verejné aj súkromné študijné priestory vybavené všetkými potrebnými pomôckami a technikou. Všetko dostupné prakticky vždy a úplne zadarmo. Možnosti na prezentáciu svojej práce a seba samého sú len ďalším bonusom. Ale znova, využije to niekto, koho najväčšou radosťou je, že prítomnosť v škole je nepovinná?

 

Myslím, že moja myšlienka je v tejto chvíli jasná. Mojou odpoveďou na otázku z nadpisu stále ostáva jasné áno. Stále s dôrazom na to, že odpoveď je závislá od toho, kto si kladie otázku.