Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Myslenie ako metóda vzdelávania

Ak hovoríme o modernom vzdelávaní, tak poprednú pozíciu v tejto doméne si jednoznačne vybojovali práve technológie. Wi-fi pripojenie a interaktívne tabule v každej triede, tablety a notebooky už od prvého ročníka na základnej škole, či spektrum aplikácií cez e-learning, ktoré umožnia študovať každému z “pohodlia domova” sú označované ako základ pre akýkoľvek pokrok vo vzdelávaní [1]. Avšak zarážajúcou skutočnosťou je to, ako málo priestoru sa dostáva samotnej podstate vzdelávania - vzdelávaniu ako ceste ku “pravým” poznatkom. Ako “pravé” poznatky by sme mohli definovať tie, ktoré sa logikou a rozumom dokážu ako pravdivé. To, že vzdelávanie by mala byť metóda odovzdávania určitého súhrnu poznatkov, je všeobecne známe. Avšak metóda, ktorá je viac o hľadaní ako o odovzdávaní, sa z mojej praxe na Slovensku praktizuje pomenej, alebo skôr vôbec. V tomto príspevku by som rád opísal svoju radikálne odlišnú skúsenosť so vzdelávacím systémom vo Francúzsku.

Foto: Juraj Paľa

Základným predpokladom pre pochopenie rozdielu medzi týmito dvoma systémami je, že na Slovensku je cieľom vzdelávania získavanie poznatkov - a to čo v najväčšom rozsahu, zatiaľ čo vo Francúzsku sú poznatky len prostriedkom pre budovanie myslenia a poznania. Fakty nemajú žiadnu cenu, ak ich nie sme schopní dôkladne analyzovať a použiť. Dominantný rozdiel sa ukazuje práve v odvetví humanitných vied, filozofie, histórie a práva.

 

Ako príklad z praxe môžem uviesť metodológiu žánru “literárnej dizertácie” (la dissertation littéraire) uplatňovanej v obore humanitných vied. Cieľom tejto práce je predložiť osobné zamyslenie na danú tému. Téma môže byť zadaná vo forme citátu, myšlienky alebo len pojmu, ako napríklad “zákon” (la loi). Je potrebné ukázať schopnosť analyzovať, zmobilizovať svoje poznatky a skrze argumentáciu predstaviť vlastný uhol pohľadu.

 

Táto metodológia je základom vzdelávacieho systému hlavne humanitných vied a tvorí podstatnú časť hodnotenia každého študenta od základnej až po vysokú školu, a to vo forme písomnej skúšky počas roka, ale aj na záverečných skúškach rovných maturite (le baccalauréat). Zakladá sa na tradičnom akademickom postupe, ktorý opísal už René Descartes vo svojej Rozprave o metóde. Východiskom tejto práce je úvod, v ktorom autor definuje tému (le sujet) a problémy, ktoré sa jej týkajú (les enjeux). Následne si položí relevantnú otázku (la problématique), nad ktorou môže následne polemizovať a predostrieť tak čitateľovi pohľad opísaný v praxi spolu so svojou analýzou. Následne je potrebné vytvoriť vlastnú hypotézu (la thèse) a na jej základe vytvoriť plán argumentácie (le plan).

 

Pochopenie tejto metodológie a jej aplikácia má značne komplikovanejšie pravidlá a špecifiká pre každý predmet, či je to filozofia, právo alebo história. Avšak podstatou stále ostáva schopnosť vytvoriť logickú a dôkladnú analýzu, zakladajúcu sa na overených a kritike podrobených faktoch.

 

Kľúčovým prvkom tohoto princípu je, že poznatky nie sú cieľom, ale už len prostriedkom. Samozrejme, nevyhnutným pre správnu analýzu.

 

Ak teda hovoríme o moderných postupoch a metódach vzdelávania, je potrebné pamätať na zásadný rozdiel medzi prostriedkami a cieľmi. V systéme, v ktorom sa práve nachádzam, je základnou metódou vzdelávania práve myslenie a poznatky sú len prostriedkom ku jeho aplikácii. Technológie, elektronika alebo internet systém nezmenia, dokážu ho len posilniť, používanie počítačov a notebookov na hodinách nezmení ich obsah a podstatu vyučovacieho procesu. Ak by som však mal navrhnúť metódu moderného a inovatívneho vzdelávania, bola by to len myšlienka prevzatá od starovekých gréckych a osvietenských filozofov ako Sokrates a René Descartes: Vzdelávanie je o schopnosti učiť myslieť.

 

[1] http://dennik.hnonline.sk/servisne-prilohy/38257-vzdelavanie-buducnosti-e-learning