Miesta, mestá a mestečká

Po akosi prirodzene vzniknutej letnej prestávke, bežne prezývanej aj prázdniny, nastal čas dostať náš blog späť do plného nasadenia. Z pokojného a spokojného severu, kde vládne príjemné prechodné počasie aj atmosféra sa mu možno bude rozbiehať lepšie ako by tomu bolo z tak nejak oťapene pôsobiacich rozkopaných ulíc rodiska rôznych, ale asi najmä pofidérnych indivíduí a svojských intelektuálov. Preto som sa tejto úlohy po nedávnej rozlúčke s vlasťou ujal a po nie príliš vydarenej realizácii plánov na letný oddych sa hneď pustím do rekapitulácie, filozofovania a blúznenia o týždňoch nedávno minulých.

O cestovaní sa toho už aj na našom mladom blogu dosť popísalo. Všeobecná ľudská záľuba v cestovaní totiž v mojich očiach vyplýva priamo z vlastnosti tomuto druhu tak prirodzenej, akou je zvedavosť. Ja však cestovateľov rozlišujem do rôznych skupín na základe viacerých kritérií. V prvom rade treba rozlíšiť cestovateľov skutočných a tých, takpovediac, hypotetických. Hypotetickí cestovatelia by síce všade chceli ísť (teda aspoň podľa ich vlastných slov), ale v skutočnosti nikam nechodia. Dôvody sú, samozrejme, všelijaké a je ich veľa, ale určite zahŕňajú tie, ktoré skutočných cestovateľov nikdy neprestanú iritovať. Ak sa ešte niekto nestretol s tradične hlúpymi výhovorkami súvisiacimi s nedostatkom financií a času, dvoch pre život nepochybne dôležitých komodít, úprimne mu závidím.

 

Cestovanie vo väčšine prípadov nie je lacnou záležitosťou. Čo je podľa mňa na cestovaní najzaujímavejšie je paradoxne to, čo nič nestojí. A to nie som žiadny romantický idealista presvedčený o nekonečnej moci čistej lásky a sile osudu. Kdekoľvek sa nachádzate, ten najlepší turistický plán je len tak sa zobrať a bez veľkých plánov ísť objavovať svet navôkol. Práve objavovanie je to, čo napĺňa očakávania zvedavosti. Objavenie niečoho nového, niečoho krásneho, niečoho, čo ste doteraz nevideli robí z cestovania tú magickú vec, po ktorej každý baží. Objavovať sa dá nielen na miestach predtým nenavštívených. Nové zážitky a nové skvosty čakajú na objavenie aj na miestach zdanlivo už dávno preskúmaných. Niektoré veci sú zase také úžasné, že ich jednoducho musíte navštevovať znova a znova a ani tak vás neprestanú fascinovať.

Je jedno či ste ten turista chodiaci po meste v divnom klobúku, s veľkým ruksakom a s ponožkami sťaby starý tenista, „magor“ chodiaci po horách v sandáloch s veľkým foťákom na krku, alebo týpek v košeli a mokasínach, ktorého sa ľudia pýtajú na cestu. Podstatné je, že idete a objavujete svet. Najlepšie naslepo, len tak chodiť za nosom a na každej križovatke zabočiť do tej najkrajšej uličky so zámienkou, že na tej ďalšej sa už vrátite a pôjdete späť na miesto, kam ste pôvodne mierili.

Sám som počas letných dní navštívil viacero fascinujúcich miest. Bol som na horách, na plážach, v mestečkách, v metropolách, v turistických centrách aj mimo všetkých a všetkého, doma aj v cudzine... Niektoré z navštívených miest som už dôverne poznal, s inými som sa stretol vôbec po prvýkrát. Medzi destináciami mám svojich favoritov, no žiadnych porazených. Každé miesto, každé mesto a každé mestečko má v sebe ukryté niečo iné. V niektorých prípadoch môže ísť o vec, ktorú si radi pozriete, odfotíte, ale o pár týždňov si na ňu už ani nespomeniete, niekedy ide o veci, ktoré budete mať ešte dlho pred očami a túžba znova ich vidieť vás zavedie na rovnaké miesta opakovane nielen preto, aby ste sa mohli opäť pokochať známym skvostom, ale najmä aby ste mohli zbadať ten stojaci priamo vedľa, ktorý ste pri predošlej návšteve nepostrehli.

Mojim večne ospevovaným príkladom mestskej majestátnosti je metropola neveľmi vzdialená od krajiny pod Tatrami. Rakúska Viedeň so svojimi vyšperkovanými ulicami ťahajúca človeka do histórie prekvitajúcej vysokou spoločnosťou, dokonalým umením a dôrazom na dojem dokonalosti v každom detaile no zároveň obdivuhodná svojou futuristickosťou, liberálnosťou spoločnosti, dokonalou organizáciou a dych berúcim poriadkom. Nekonečné prechádzky od budovy štátnej opery po námestie obývané gigantickým Dómom sv. Štefana, nikdy nekončiace putovanie po Ringstrasse, na ktorej sa nedá aspoň niekoľkokrát nezastaviť, alebo strácanie sa v dokonale upravených záhradách Schönbrunnu sú len niektorými z činností, bez ktorých sa už ani nepočíta ďalší rok môjho života. Práve tam som však aj pri návšteve s už neznámym poradovým číslom znova objavil nesmierne množstvo unikátov, ktoré mi prebiehajú pred očami pred spaním. A to ani nehovorím o blaženosti vo chvíľach, keď som sa podvečer iba na chvíľu zastavil v hotelovej izbe, aby som si uviazal kravatu a vybral sa na premietanie operného predstavenia pod holým nebom priamo na Radničnom námestí...

Ani pre dojem majestátnosti však neradno zavrhnúť zážitky zo zdanlivo neporovnateľne menej významnejších destinácií. Len pred pár dňami som uskutočnil svoju prvú zmysluplnú návštevu menšieho švédskeho mesta menom Lund, ktoré som doteraz využíval len ako prestupnú stanicu. Toto mesto s niečo málo cez 80 000 obyvateľmi a univerzitou navštevovanou asi 40 000 študentmi založenou v roku 1666 je dokonalou ukážkou historického škandinávskeho mesta poskytujúceho moderným obyvateľom všetko, čo by len mohli potrebovať. V podstate časom nedotknuté centrum je snáď niekoľkonásobne väčšie ako som očakával a kontrast s moderným mestom na druhej strane železničnej stanice je jednoducho fascinujúci. Jediné, na čo si treba dávať pozor je to, aby ste sa po nekonečnom blúdení uličkami, parkmi a záhradami ešte dokázali vrátiť späť.

Ani fotky, ani magnetky na chladničke, ale vynárajúce sa spomienky na putovanie Viedňou, Budapešťou, Tatrami, Kodaňou, Malmö, Lundom, Hässleholmom sú tým, prečo sa oplatí cestovať a cestovaniu niečo obetovať. Nech je to čas strávený prezeraním fotiek na facebooku alebo peniaze, za ktoré sa dala kúpiť tá druhá fľaška pálenky či ísť do kina na ten film, ktorý vás aj tak vôbec nebavil, ale priateľka naňho chcela ísť. A či ich už potom budete míňať s výrazom gentlemana vo viedenskej kaviarni, alebo v zmrzlinárni na okraji Hanušoviec nad Topľou, uistite sa, že vaše cesty budú stáť za to a že nabudúce, keď pôjdete známym porozprávať pri káve o vašom poslednom výlete, si nebudete musieť až toľko vymýšľať.