Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Konzultácia

V posledných týždňoch a mesiacoch nás masmédia upozorňujú na to, že žijeme v postfaktuálnej dobe. Jej najzásadnejšou zložkou sú informácie, ktoré dostali pomenovanie alternatívne udalosti. Hovorí sa, že sme čoraz väčšmi ovplyvňovaní informáciami, ktoré sa nezakladajú na objektívnom pozorovaní reality, lež na jej úmyselnej deformácií a z nej vyplývajúcej falošnej interpretácie faktov. Nie všetky média však tento koncept používajú v správnom kontexte. Zamieňajú si mnohokrát pojem alternatívne udalosti s javom omnoho starším a známejším, totiž s klamstvom.

Foto: Juraj Paľa

Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že klamstvo môže byť účinné len do chvíle, kým je schopné vyvolávať zdanie pravdy, predstierajúc, že spĺňa všetky predpoklady na to, aby pravdou mohlo byť. Alternatívne udalosti nemusia byť nutne dokázateľné, ich podstatou je, že sú ľudia ochotní veriť im a riadiť sa nimi. Dôvody pre to môžu mať rôzne. Kľúčom k ich úspechu je však aby publikum, ktorému sú určené, uverilo, že bez ohľadu na ich overiteľnosť predstavujú cestu, ktorá je správna, pretože sa podriaďuje vyššiemu a nasledovaniahodnému princípu.

 

Samuel Marec v jednom zo svojich posledných príspevkov na blogu Denníka N uviedol, že na Slovensku sme žili v postfaktuálnej dobe už v čase, keď o nej vo zvyšku sveta ešte ani nechyrovali. Na počiatku jej zrodu vtedy podľa neho stála vláda Vladimíra Mečiara.

 

Nemám o období 90. rokov dosť informácii nato, aby som mu mohol dať za pravdu, pretože hoci som v tej dobe žil, nebol som v stave zaujímať sa o svet okolo seba. Moja prvá spomienka na alternatívne udalosti pochádza z obdobia omnoho neskoršieho.

 

V roku 2007 hral vo finále hokejovej extraligy Slovan s Trenčínom. Klub z hlavného mesta zvíťazil v oboch domácich stretnutiach. Séria sa presunula do Trenčína a vypredaný miestny štadión vedel, že ak ich mužstvo nezvíťazí, o titule bude pravdepodobne rozhodnuté. Pred koncom druhej tretiny, za stavu 1:1, sa po strele slovanistu Kuľhu puk ocitol pod betónmi trenčianskeho brankára a nebolo jasné, či preťal bránkovú čiaru. Hlavný rozhodca Jaroslav Marušin si vyžiadal konzultáciu s videorozhodcom. Ten však, ako sa neskôr sám verejne vyjadril, nemal k dispozícií žiadny záber, na základe ktorého by svojmu kolegovi dokázal poradiť s rozhodnutím. Marušin preto musel situáciu posúdiť bez jeho pomoci. Rozhodol sa, že gól uzná. Slovan v stretnutí zvíťazil 3:1 a na druhý deň sa stal majstrom Slovenska.

 

O niekoľko rokov neskôr, počas sledovania ligového zápasu na tribúne košického zimného štadióna, si na túto udalosť spomenul jeden z mojich spolusediacich a vyrozprával ju svojim kolegom. Jeho historka však mala pre mňa dovtedy nepoznanú pointu. Podľa jeho slov, ukončil videorozhodca spomínanú konzultáciu slovami: „Gól to nebol. Ale rozhodnúť sa musíš ty.“

 

Krása tých viet ma celkom očarila. Je škoda, že okruh ľudí, ktorí by poznali tak daný výrok, ako aj jeho historické pozadie, je pomerne úzky a nemôže tak momentálne ašpirovať na to, aby sa dostal do všeobecného spoločenského povedomia. Ak sa mu to raz podarí, vo frazeologických slovníkoch sa o ňom bude písať ako o porekadle, „ktoré používame v situáciách, keď nás niekto oboznamuje o tom, že sa pravdepodobne uchýli k morálne závadnému konaniu, načo mu oznámime, že také konanie neschvaľujeme, no na druhej strane mu v ňom nebudeme brániť. Napríklad: „Nestíham sa pripraviť na písomku z matematiky. Zvažujem, že budem používať ťahák.“ - „Gól to nebol. Ale rozhodnúť sa musíš ty.

 

To, či niečo také videorozhodca stretnutia naozaj vyslovil nemôže nikto dokázať. Rovnako tak nič nenasvedčuje tomu, že by nás raz niekto mohol presvedčiť o tom, že Slovan Bratislava korumpoval zápasy slovenskej hokejovej ligy. Všetky historky, ktoré o tom rozprávajú, sú si celkom vedomé toho, že nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a preto logicky nemôžu byť klamstvom. Vyvolávajú pocit krivdy a šíria sa následne pod zámienkou volania po spravodlivosti. Stávajú sa alternatívnymi udalosťami.

 

V našom živote musíme robiť rozhodnutia a voľby bez toho, aby sme si boli istí, kam nás dovedú. A nielen to. Častokrát sa rozhodujeme a netušíme, ktorá z možností je správna a ktorá chybná. Realita, ktorá nás obklopuje, je príliš rozsiahla na to, aby sme ju mohli dokonale poznať, nehovoriac o tom, že v momente, keď sa k nej priblížime, sa zmení na nepoznanie.

 

Človek môže klamať bez toho, aby si bol vedomý, že nehovorí pravdu. Zároveň pritom platí, že ignorancia nás nezbavuje viny za následky našich činov. Morálnosť nášho konania však nespočíva v poznaní pravdy, ale v našom odhodlaní byť úprimný . Buď hovoríme o tom, čo poznáme, a v čo veríme, alebo tvrdíme pravý opak. V momente, keď si musíme vybrať medzi tým, čo by sme urobiť mali, a tým, čo by nám urobiť vyhovovalo, hľadíme do zrkadla a z úst, ktoré sa v ňom odrážajú, znejú slová: „Gól to nebol. Ale rozhodnúť sa musíš ty.“