Kávové tabletky

Aby som nestratil prehľad o dianí v mojom rodnom meste, zvyknem čas od času na internete čítať elektronickú verziu regionálneho denníka Košice:Dnes. Správa, ktorá najväčšmi upútala moju pozornosť v uplynulom mesiaci, bola reportáž o študentoch prestížneho gymnázia sídliaceho na Poštovej ulici. Tí v rámci jedného z nepovinných predmetov založili študentskú akciovú spoločnosť, ktorej predmetom podnikania sa stala výroba a predaj produktu označeného ako kávové tabletky.

Foto: Jaroslav Paľa

Mladí košickí gymnazisti začali podľa bližšie nešpecifikovanej receptúry v zapožičaných priestoroch školskej jedálne pripravovať výrobok, ktorý má takmer identické zloženie ako šálka kávy a ktorý primárne slúži ako zdroj stimulujúcej látky, pre ktorú mnohí kávu vyhľadávajú a konzumujú, teda kofeínu. Podľa slov študentov, v porovnaní s iným produktom, ktorý je na trhu už niekoľko rokov pod názvom kofeínové tabletky, spočíva jeho výhoda v tom, že je chuťovo omnoho bohatší a potencionálnemu konzumentovi tak dodáva nielen potrebnú energiu, ale aj gastronomický zážitok pripomínajúci samotnú kávu.

 

Projekt študentských akciových spoločností sa každoročne organizuje na mnohých stredných školách po celom Slovensku, s cieľom priblížiť študentom princípy fungovania trhových mechanizmov a objasniť im zákonitosti podnikateľského prostredia. Študentská akciová spoločnosť v priebehu roka vydá akcie v celkovej nominálnej hodnote 500 eur, ktoré následné predáva študentom školy, získavajúc tak vstupný kapitál na rozbehnutie svojho podnikateľského zámeru. Na konci roka potom spraví účtovnú uzávierku a na výročnom valnom zhromaždení vyplatí akcionárom dividendy zo zisku.

 

Prirodzene, len v prípade, že ho dosiahne. Pamätám si, že keď sa akciová spoločnosť založila na mojom gymnáziu, jej podnikateľská činnosť sa skončila úplným fiaskom a len vďaka tomu, že som mal dobre známosti v predstavenstve spoločnosti sa mi podarilo dosiahnuť, že odo mňa spoločnosť, na rozdiel od iných akcionárov, odkúpila akcie v hodnote za akú som ich pôvodne kúpil, hoci boli v tom momente už celkom bezcenné. Napokon som preto mohol vyhlásiť, že som na projekte nielenže neprerobil, ale dokonca som sa skutočne dozvedel ako v praxi funguje jeden z notoricky známych investičných mechanizmov, a to konkrétne Ponziho schéma.

 

Nemal som a nemám informácie o tom, ako sa darí študentským akciovým spoločnostiam na mnohých iných stredných školách. Je však známkou výnimočnosti a dôkazom originality konceptu študentskej spoločnosti predávajúcej kávové tabletky fakt, že sa zmienka o nej objavila v dennej tlači a dokonca aj v lokálnej televízií. V reportáži, ktorú v priestoroch gymnázia nakrútili, sa reportér pýta jednej predstaviteľky spoločnosti na to, ako k danému konceptu dospela. A tá následne odpovedá: „Najprv sme sa zamysleli nad tým, čo dnes ľuďom najviac chýba. A potom sme zistili, že je to čas.“

 

Vo chvíli ako som to počul som si spomenul na anekdotu, ktorú mi niekoľko týždňov predtým rozprával jeden spolužiak. Hovoril, ako kráčal po ulici a na jednom zo stĺpov verejného osvetlenia si všimol plagát, na ktorom bolo veľkým písmom napísané: Hľadáš prácu?

 

„V duchu som si vtedy odpovedal,“ rozprával mi s úsmevom na perách, „nie, ja nehľadám prácu. Hľadám spôsob, ako mať dostatok peňazí. A keď ho nájdem, prácu si bez problémov nájdem alebo vymyslím.“

 

Môj spolužiak patrí, rovnako ako ja, ku generácií ľudí, ktorá videla v práci spôsob ako dosiahnuť prostriedky k naplneniu svojich potrieb. Generácia ktorá prichádza po nás už zdá sa pochopila, že jej potrebou je vlastne samotná práca. Keď som bol gymnazista ja, premýšľali sme nad tým, ako menej pracovať, aby sme mohli piť viac kávy. Dnešní gymnazisti radšej hľadajú spôsob, ako piť menej kávy aby mohli viac pracovať.