Inšpiratívne chvíle

Cesta za vznikom tohto príspevku bola pomerne zaujímavá. Niekedy je inšpirácie pomenej a tak nejak to bolo aj počas tohto týždňa. Keď som sa tak nad samotnou inšpiráciou zamýšľal, napadlo mi, že si o nej niečo napíšem a pritom snáď na niečo prídem. Nakoniec to dopadlo tak, že mi toho napadlo dosť o inšpirácii samotnej a vznikol tento príspevok, ktorý svojim spôsobom vznikol z jej nedostatku a hovorí o tom, ako k nej prísť. Život je plný paradoxov, tak prečo jeden nepridať.

 

Počas už pomerne dlhej doby, čo sa venujem rôznym kreatívnym činnostiam som sa dopracoval k viacerým záverom týkajúcich sa miest a chvíľ prinášajúcich nové nápady, nové pohľady a nové riešenia dovtedy nevyriešeného.

 

Mojim jednoznačným výhercom a najlepším odporúčaním pre všetky tvorivé duše je cvičenie, respektíve fyzická aktivita. Častokrát je na vyriešenie zúfalej situácie dostatočná aj bezcieľna prechádzka ulicami. O zúfalej situácii musím hovoriť najmä vo svojom prípade, keďže obvykle sa od riešenej úlohy nepostavím až kým nie je hotová, ale keď riešenie neprichádza pridlho pristupujem k podobným krokom a väčšinou neprítomne brázdim ulice. Zatiaľ čo míňanie neznámych na ulici má určité kúzlo pokiaľ ide o riešenie nastolených problémov, príchod nových nápadov si vyžaduje intenzívnejšiu aktivitu. Už aj môj zápisník dokumentujúci moje nápady na novú tvorbu si našiel také miesto, aby bol počas cvičenia poruke. Je pravda, že mnoho vecí zapísaných v tejto dobe je dosť ťažko čitateľných, ale zatiaľ som vždy všetko rozlúštil. Najzložitejšie je tak to sústredenie, aby myšlienka nezmizla, kým dokončím ostávajúce opakovania. Zapamätať si presné znenie podmienky v Java kóde počas realizácie takých zvyšných dvadsiatich klikov môže byť náročnejšie, ako sa zdá.

 

Pokiaľ viem, moje predchádzajúce tvrdenia by sa dali podporiť aj nejedným vedeckým výskumom, o tom ďalšom si už v tomto smere ale nie som taký istý. Zistil som, že taká obyčajná práčovňa má veľmi blahodarné účinky na ľudskú myseľ. Neviem s istotou určiť v čom spočíva čaro ukladania mokrej bielizne do sušičky, alebo čakania na to, kým tá práčka konečne doperie, ale rozhodne tam niekde skryté je. Poslednú spomínanú činnosť, mimochodom, považujem za veľmi iritujúcu najmä keď sľubované posledné dve minúty trvajú desať, práčka konečne zastaví a keď si už myslím, že z nej môžem začať vyberať veci, tak znova rozbehne svoju krútiacu sa dušu na plné obrátky, to ale len tak na okraj. Možno moje zistenie súvisí s teóriami o tom, že jednoduchá práca akýmsi spôsobom stimuluje myseľ. Moje odporúčanie teda v tomto prípade znie, nechajte všetku komplikovanú robotu tak a choďte prať.

 

Pokiaľ ide o vyslovene tvorivé aktivity, ako sú v mojom prípade napríklad tvorba rôznych grafických dizajnov, je to úplne jednoduché. Nech sa zdá prvý nápad, do ktorého sa pustíte akýkoľvek, aj tak nakoniec nebude dobrý. Myslím, že to, čo som už v jednom príspevku spomínal, teda, že som ešte žiadny dizajn nevytvoril na prvý pokus, stále platí a aj presne dnes som sa znova presvedčil, že sa to asi nikdy nezmení. Zakaždým však pomôže aspoň dvanásťhodinová prestávka, a tak si na podobné úlohy už vždy plánujem dva dni.

 

Keď už sme pri čase, musím nepochybne spomenúť fakt, že najviac myšlienok prichádza vždy práve vtedy, keď sa to najmenej hodí. Tak, ako už spomínaná nevídaná bystrosť mysle počas cvičenia rozhodne nie je najideálnejším časom vzhľadom na často komplikovanú situáciu s poznamenávaním si nadobudnutých ideí, aj ďalšie nadmerne produktívne chvíle prichádzajú v nie úplne vhodnú dobu. Úplne tradičný moment najväčšej mozgovej činnosti nastáva vo chvíli, keď si ľahnem do postele s jasným zámerom regenerácie síl. Našťastie strategicky zvolené miesto môjho zápisníka je presne poruke a tak môže byť moja regenerácia vždy ešte o nejakú tú chvíľu odložená. Školské prostredie sa tiež ukazuje, ako podobne tvorivé. Najmä počas hodín, ktoré absolútne žiadnym spôsobom nesúvisia s nápadmi a riešeniami, ku ktorým človek počas nich príde. V tomto prípade je ale väčšinou nutné zdržať sa prejavov nadšenia z nových objavov, keďže by si to niekto mohol zle vysvetliť a domnievať sa, že nadšenie nejakým spôsobom súvisí s tým, čo sa tam v skutočnosti deje.

 

Ako najhoršiu časť nadobúdania ideí v netradičných, nevhodných, alebo neplánovaných chvíľach, by som videl to, že niekedy sa v danej chvíli zdajú lepšie, ako v skutočnosti sú, prípadne sa ich realizácia zdala byť jednoduchšia alebo zmysluplnejšia, ako by v skutočnosti bola.