Editoriál: Téma mesiaca - Pochopenie nového domova

Nový mesiac už tradične prináša na náš blog aj novú tému. Keď tá predchádzajúca bola poetická, možno až rozprávková, tento mesiac sa budeme venovať niečomu, čomu sa nikto v novej krajine nevyhne. Ide o vec, ktorá môže spôsobiť veľa ťažkostí, nedorozumení, aj pocity hanby. Svet však nie je čiernobiely a tak naše príbehy tiež budú rozhodne aj veselé.

 

Z vlastných skúseností dnes už viem, že snaha o úspešné zaradenie sa do novej spoločnosti nejde vždy podľa plánov a že niekedy je zdanlivý úspech v tomto smere na škodu. Človek je taký rád, že ho okolie berie za svojho až ho to nakoniec dostane keď je už trochu neskoro priznať svoju identitu. Počas pomerne častého cestovania v posledných rokoch som objavil svoju zaujímavú schopnosť zapadnúť snáď v ktorejkoľvek krajine. Tento pocit som nadobudol napríklad, keď ma na letiskách vždy oslovujú v miestnom jazyku aj keď ľudí predo mnou automaticky zdravia v angličtine. Aj preto, že sa mi tieto zážitky do určitej miery páčia sa zvyčajne nevzpieram a využívam tak aj tie najmenej zvládnuté jazyky (vrátane maďarčiny).

 

Práve jazyky sú tým, čo integráciu do akejkoľvek spoločnosti ovplyvňuje snáď v najväčšej miere. My, autori, sme sa ocitli v rôznych situáciách. Niektorí v krajinách, ktorých jazyky nám boli pred príchodom úplne neznáme no takmer s istotou, že sa dokážeme dohovoriť pomocou cudzieho jazyka, ďalší mali už pred odchodom do cudziny zvládnutý miestny jazyk na dostatočnej úrovni a máme aj takých, ktorí aj v cudzine majú možnosť komunikovať v rodnom jazyku, čo však tiež nemusí byť vždy také jednoduché ako to vyzerá.

 

Človek na čele napísané, že je cudzinec nemá a tak môže byť občas považovaný jednoducho za divného ak sa nespráva tak, ako by sa očakávalo. Príbehov zo situácií, keď som sa všetkými silami snažil vydedukovať, čo asi sa ma niekto pýta, aby som dokázal trafiť aspoň takú odpoveď, ktorá by nebola divná aj keby som tým nedosiahol to, čo som pôvodne chcel, mám viacero. Môžem povedať, že väčšinu podobných situácií som zvládol úspešne, no pochopiteľne sa nájdu aj také, keď muselo mať zo mňa okolie zmiešané pocity. Myslím, že práve to budú tie, ktorým sa v nasledujúcom období budem venovať najviac.

 

Myslím, že už som načrtol viac než dosť a svoje príbehy by som si mal odložiť na neskoršie príspevky. Všetkým priaznivcom blogu preto prajem príjemné chvíle strávené v spoločnosti nielen mojich vlastných článkov, ale aj tých od našich ďalších pravidelných autorov.