Editoriál: Téma mesiaca - Koniec sezóny

Jún býva časom bilancovania na dvoch miestach: v školách a v redakciách športových médií. Pretože tak akademický rok, ako aj edície sezón v kolektívnych športoch, nebývajú časovo ohraničené kalendárnym rokom. Začínajú sa koncom jedného leta a končia začiatkom toho nasledujúceho.

 

Za seba môžem na úvod júna povedať, že mi ani jedno z menovaných období neprinieslo veľa dôvodov na radosť. Zamerajúc sa na to druhé z nich, a konkrétne na skončenie bojov v hokejových a futbalových ligách, som sklamane sledoval, ako moje obľúbené kluby nedokázali naplniť nádeje, ktoré sme do nich my, ich nadšení fanúšikovia vkladali. Atlético Madrid vypadlo z boja o španielsky titul už niekedy po Novom roku, kým anglický Manchester United sa doňho kvôli zlému vstupu do sezóny ani nedostal. Košickí futbalisti síce nepodávali zlé výkony, no vinou mizernej ekonomickej situácie v klube budú preradení do nižšej súťaže a hokejový Stanley Cup ani tento rok nezíska Montreal Canadiens, ktorý opäť po solídnej základnej časti vypadol v druhom kole play off. Jediným z kolektívov v okruhu mojej obľúbenosti, ktorému sa tak podarilo zakončiť sezónu víťazstvom, sa stali hokejisti HC Košice.

 

Tí vášniví priaznivci blogu, ktorí ani jednému z vlastných podstatných mien v predchádzajúcom odseku nerozumeli, nemusia mať obavy. Nasledujúci mesiac nebude ani tak o futbale či o hokeji, ako o návratoch domov. V najbližších dňoch mnohí z nás zavŕšia svoje študentské snaženie a vyberú sa na cestu do miest, kde zanechali svoje rodiny, priateľov, známych, svoje obľúbené námestia, kaviarne, bary, knižnice či bežecké chodníčky.

 

Keď mali Košice na dosah celkové víťazstvo v hokejovej extralige, niektorí fanúšikovia si všimli, že sú na najlepšej ceste k dosiahnutiu špeciálneho zlatého hattricku. Bolo by to po tretíkrát, čo by porazili klub, ktorého z priemernosti vytrhol a k výnimočnosti nasmeroval návrat jedného z odchovancov, ktorého na slovenské pomery legendárna športová kariéra sa v danej chvíli začínala uzatvárať.

 

V roku 2009 priviedol Skalicu po prvýkrát v klubovej histórii do finále extraligy Žigmund Pálffy. V roku 2014 dosiahol to isté Jozef Stümpel s Nitrou a o rok neskôr Michal Handzuš s Banskou Bystricou. Ani jednému z nich sa však nepodarilo odvďačiť klubom, kde sa z nich stali hokejisti tým, že by ich doviedli na úplný vrchol. Všetci traja museli po poslednom zápase sezóny gratulovať k titulu hokejistom Košíc. A tieto momenty ma vždy citeľne zamrzeli. Ich príbehy totiž zobrazujú tri z najemotívnejších aspektov športového boja, kvôli ktorým získava šport svoju neodolateľnú príťažlivosť. Dychberúcu silu športovej inšpirácie, túžbu podeliť sa o úspech so všetkými, ktorí oň stoja, a snahu vrátiť sa domov ako víťaz.

 

Pálffy, Stümpel aj Handzuš vedeli, že ich na Slovensku okrem symbolických platov a podpriemernej športovej infraštruktúry čaká aj mnoho nadávok a sprostých pokrikov z tribún. Ich rozhodnutie však všetci poznáme. O tom, aké dojmy majú zo svojich návratov domov autori z blogu Jorsino sa snáď dozvieme v nadchádzajúcom mesiaci. Prajem vám všetkým úspešný koniec uplynuvšej sezóny, nech už fandíte komukoľvek.