Dojmy cestovateľa

Ľudia vo všeobecnosti radi snívajú a plánujú. Povedal by som, že omnoho radšej ako v skutočnosti niečo robia. Predstava toho, že človek navštevuje nové miesta, zažíva vzrušujúce chvíle a pracuje na dosiahnutí svojich snov je očividne oveľa príťažlivejšia ako realizácia týchto aktov. Prirodzene, snívanie o dôsledkoch snaženia, ktoré človek nikdy nevyvinul je príjemnejšie než vyvíjanie tejto snahy. Je príjemnejšie snívať o bohatstve ako tráviť dlhé noci prácou. Je príjemnejšie snívať o úspechu ako pracovať tvrdšie ako všetci ostatní. Je príjemnejšie snívať o rešpekte ako snažiť sa zaslúžiť si ho.

Faktom však je, že ľudia radi odkladajú aj činnosti, ktoré sú samé o sebe vnímané ako príjemné a po ktorých vykonávaní, aspoň podľa vlastných slov, sami túžia. Vyhováranie sa na nedostatok času a peňazí je už tak zaužívané, že väčšina ľudí sa ani nezamýšľa nad tým či ich výhovorka dáva akýkoľvek zmysel.

 

Práve preto, že podobné ľudské správanie ma už veľmi dlhú dobu irituje, rozhodol som sa nebyť ďalšou obeťou vlastnej fantázie. Snažím sa preto realizovať veci, po ktorých vo svojich predstavách túžim a využívať naskytnuté príležitosti na posun vpred. Aby som veci hneď zo začiatku uviedol na pravú mieru, musím povedať, že v tomto smere ešte mám čo doladiť. Napríklad pravidelná analýza nevyužitých možností ma vždy presvedčí o tom, že ich je viac ako by som si predstavoval.

 

Jednou z mojich najjednoduchšie splniteľných túžob posledných rokov bolo vyraziť do hlavného mesta Škandinávie, Štokholmu. Presne ako som spomínal, už dlhú dobu bolo jednoduché túto cestu odkladať, Štokholm je predsa veľmi drahý... Obvykle mám po cestách pocit, že by som sa mal čo najskôr vydať na ďalšie. Keď som sa plný odhodlania vrátil po začiatku nového roka, a návšteve Prahy, Budapešti či Kodane, do Švédska, hneď som sa dal na zisťovanie možností ohľadom realizácie tejto dlho plánovanej cesty. Pár voľných dní v rozvrhu a newsletter z mojej obľúbenej stránky na rezerváciu hotelov zariadili moju návštevu ďalšieho mesta obývaného modrou krvou.

 

Takže, Štokholm...

Túžba vyraziť do Štokholmu vyplývala z mojej predstavy o tomto meste. Jednou z prvých vecí, ktoré ma kedy fascinovali boli králi, kráľovstvá a všetko s nimi spojené. Ďalšou bolo vždy bohatstvo vo všetkých svojich formách a so všetkým, čo so sebou prináša. Toto všetko pochádza z doby, keď som pravdepodobne nemal viac ako 1,20m a keď som si za svoje bohatstvo túžil kúpiť toľko cukríkov, koľko by sa len dalo. Štokholm pre mňa toto všetko, ako centrum monarchie a jedno z najdrahších, najbohatších miest sveta reprezentuje.

 

Prvé dojmy

Po vystúpení z vlaku na hlavnej stanici a rozhliadnutí sa na všetky strany Štokholm pôsobí v podstate ako všetky veľkomestá, ktoré som navštívil. Naskytol sa mi pohľad na dočasný plot, pár žeriavov a rozkopanú cestu. Keďže bol už celkom neskorý piatkový večer, bol som odhodlaný sa čo najrýchlejšie dostať do hotela a nasávanie atmosféry odložiť až na nasledujúce dni. Po ceste som stretol niekoľko veľmi zvláštnych ksichtov, ale napokon som šťastne dorazil do svojho paláca. Počas kráčania po červenom koberci vedúcom do vchodu hotela, zatiaľ čo som si skladal klobúk z hlavy, som po prvýkrát dostal ten správny štokholmský pocit.

 

Ako veľmi veľkomestský je Štokholm?

Európske a predpokladám, že aj svetové veľkomestá majú svoje špecifiká, pozitívne aj negatívne. Jedno z nich, negatívne, som už spomenul. Musím však konštatovať, že v tomto ohľade ani severská metropola nezaostáva. Sám seba považujem za prirodzeného veľkomešťana a preto mám hneď lepší pocit, keď vidím davy neznámych idúcich svojou vlastnou cestou, výklady luxusných butikov a preplnené kaviarne ľuďmi pijúcimi ich, v ten deň už šieste, espresso zatiaľ čo pozerajú na monitory všetkých svojich zariadení. V Štokholme som sa so všetkými z týchto vecí stretol a tak ho spokojne môžem považovať za veľkomesto. Aj keď ku tejto téme sa ešte čiastočne vrátim.

 

Ako veľmi švédsky je Štokholm?

Veľkomestá priťahujú neobvykle veľké počty cudzincov a zahraničných reťazcov. Preto ak si nedokážu zachovať ducha krajiny, v ktorej sa nachádzajú môžu v konečnom dôsledku pôsobiť všetky rovnako.

 

Rôznorodosť pôvodu a kultúry obyvateľov by mohla napovedať, že švédska metropola stratila svoju jedinečnosť. Pravdou však je, že existuje len málo vecí, ktoré charakterizujú moderné Švédsko viac ako práve globalizácia spoločnosti. Z mojej skúsenosti dokonca vyplýva, že naraziť na ľudí cudzieho pôvodu je v Štokholme zriedkavejšie (aj keď určite nie zriedkavé) ako v menších mestách. To však tiež môže byť dôsledkom relatívne „vyberaných“ lokalít, v ktorých som sa počas svojho pobytu pohyboval.

 

Spomenul som veľkomestské davy ľudí, no severskou charakteristikou je skôr úplná absencia ľudí v uliciach miest. V Štokholme je toho trochu z obidvoch svetov. Ulice boli aj v centre počas doobedňajších víkendových hodín takmer ľudoprázdne. Na druhej strane v nákupnom centre som si musel vybrať či idem so všetkými alebo proti všetkým.

 

Aby som to zhrnul čo najstručnejšie, Štokholm je dokonalým stelesnením reálneho moderného Švédska so všetkými pozitívami aj negatívami tejto krajiny. Reálneho hovorím preto, že tam nie sú dva metre snehu ani žiadne (živé) soby a moderného hovorím preto, že to, čo o zemi hovoria dvadsať rokov staré informácie už nie je pravda.

 

Ako veľmi štokholmský je Štokholm?

To je ešte len stupídna otázka... Podľa mňa, na to, aby malo akékoľvek mesto šancu na úspech u cestovateľa, musí mať svoje charakter. Musí byť jedinečné. Štokholm preto musí byť štokholmský! A veru, že štokholmským je. Severské paláce tradične nie sú ani zďaleka také honosné ako tie v južnejších častiach Európy. Hľadaním mosta strávi človek polovicu skúmania aj v Kodani a zachovalé historické centrum je aj v Prahe. Iba v Štokholme však môžete byť v centre dvojmiliónového mesta a zároveň v lese a v nedohľadne jedinej budovy. Iba v Štokholme majú uprostred múzea 400 ročnú loď a butik s autami za pol milióna eur vedľa potravín. Atmosféra je tu natoľko jedinečná, ako si len viem predstaviť. A potom ešte doplnená o osobu ženúcu si to na koni pomedzi zasneženú aleju stromov v ikonickom prístave.

 

Sú ulice prepchaté turistami?

Vzhľadom na, pre turizmus, asi najmenej populárnu ročnú dobu, v ktorej som tentokrát cestoval toto hodnotenie nemusí byť príliš objektívne. Objektivita ale aj tak nikdy cieľom tohto blogu nebola. V uliciach mesta bolo zastúpenie turistov pomerne malé. Na druhej strane niektoré uličky stredovekého centra naraz ani pri najväčšej snahe nepojmú viac ako jednu objemnejšiu osobu a tak bude najskôr dobré, že niektorým turistom nevyhovujú teploty okolo -10°C a že ďalší teraz namiesto turizmu splácajú pôžičky využité na vianočné darčeky.

 

Pri výmene kráľovských stráží sa zbehol dav asi 20-30 ľudí, ale počas žiadnej časti výletu som sa nepriblížil k absurdnosti upchatého pražského centra fotomaniakmi a zmyslov zbavenými vodičmi segway-ov.

 

Vždy je však dobré nakoniec dňa stretnúť niekoľko krajanov a pripomenúť si, prečo som, kde som.

 

Oberie Štokholm človeka aj o posledný cent?

Už som spomenul, že toto mesto patrí medzi najdrahšie na svete a človek sa o miestnych cenách časom veľa dočíta a dopočuje. Ako to už býva, veci, o ktorých sa dá dopočuť a dočítať väčšinou s pravdou príliš nesúvisia (samozrejme, okrem tejto). Nebudem tvrdiť, že čokoľvek je tu lacné. 72-hodinový lístok na verejnú dopravu stojí asi 25€, čo je viac ako stojí v Prahe mesačný a moje karamelové, extra silné latte so šľahačkou ma vyšlo asi na 6€, ale toľko stojí aj na stanici v Kristianstade a odtiaľ nie je výhľad na butik Gucci. Samozrejme, pohľad na výšku cien je subjektívny a to, koľko človeka pobyt v Štokholme bude nakoniec stáť závisí aj od toho či si rád dá na raňajky lososa.

 

Stretol som kráľa?

Nie...

 

Na záver

Vo všeobecnosti je Štokholm viac švédsky ako veľkomestský. A myslím, že je to dobré. Je skôr o ľuďoch vezúcich sa na veľkom Volve na prechádzku so psom ku moru. O ľuďoch snažiacich sa vyhnúť kontaktu s inými osobami. O ľuďoch neustále zahľadených do mobilov pijúcich predraženú kávu v kaviarni, ktorá vyzerá presne tak isto ako všetky ostatné. Všetci títo ľudia sú pre Štokholm oveľa typickejší ako nablýskané autá za státisíce a davy turistov s foťákmi tlačiaci sa ulicami prepchatými ázijskými suvenírmi.