Odberajte novinky z Jorsino

Ilustrácie: Freepik.com

© Copyright 2015 - 2017 Jorsino.com.

Cesty domov

Leto je pre každého, nielen vysokoškolského, študenta obdobím konca aj začiatku. Je to v období prvých letných dní, koncom mája, či začiatkom júna, keď skladá skúšky, ale je to aj s poslednými slnečnými lúčmi, keď sa vracia z prázdnin späť do školy. Môžeme tak hovoriť o letných návratoch v množnom čísle, o tých na začiatku prázdnin, ale nutne aj o ostatných na konci leta. Ktoré z nich sú však návratmi domov? Miesto, ktoré pokladáme za domov sa môžu počas nášho pobytu zameniť. Pre mňa osobne bol návrat domov príchod na Slovensko, zvítanie s rodinou, rodiskom a priateľmi, avšak o to viac aj návrat do Francúzska, miesta bydliska a štúdia.

Foto: Juraj Paľa

Každý, kto sa po dlhom čase vracia domov, si robí v hlave náčrt toho, čo by chcel za ten čas, ktorý má pred sebou, stihnúť, čo by chcel zažiť a čomu by sa chcel venovať. Tieto plány zväčša skončia neúspechom. Prinajlepšom sa nám podarí zrealizovať aspoň malá časť z toho, čo sme si predsavzali.

 

Návratom na Slovensko bol pre mňa festival Východná na konci júna, ktorý reprezentuje to „pravé slovenské”. To je miesto, kde sa počas troch dní stretávajú a mimoriadne zastavujú rýchliky z Košíc a z Bratislavy. Vezú do jedného kotla dva odlišné, ak nie mentality, tak určite prízvuky, ktoré sa primiešavajú do toho rýdzeho stredoslovenského. Samozrejme, končí to hromadnou zábavou a spontánnymi áriami miestnych operných spevákov pri stánkoch s občerstvením o 2. ráno na tóny piesne Na Kráľovej Holi.

 

Počas svojich ciest na východe som však zistil, že Slovensko sa radí do väčšieho kultúrneho a historického celku, ktorým je stredná Európa. Ten som si identifikoval charakteristikami ako obed pod 5€, lacné vlaky, jednoliata populácia bielej farby pleti v spolužití s rómskou menšinou a cesty veľmi pochybnej kvality. Taktiež silná historická skúsenosť s nedávnym komunistickým totalitným režimom, ktorý zanechal stopy v mentalite aj v architektúre.

 

Stredná Európa bola dlho historicky združená pod korunou Habsburskej monarchie. Ako pred 100 rokmi, tak aj dnes sa stredoeurópske národy stretávajú, hoci už len v čase letných dovoleniek v jednom štáte na južných hraniciach monarchie, na pobreží Jadranského mora, v Chorvátsku, ktoré sa zaplní “bielokožcami” zo severu, ktorí rýchlo nadobudnú ľahko paradajkový odtieň. Je to zjazd Visegrádskej štvorky, ktorá si vychutnáva pôžitok vlastnej kuchyne v apartmáne u svojej domácej, s domácou rakijou a vínom. Ale nie je to len prímorský svet, je to aj svet karpatských hôr. Počas svojich ciest som navštívil kraj Podkarpatskej Rusi, Transylvánie aj Vojvodiny. Dnes, regióny roztrieštené medzi množstvo „národných” štátov tvorili niekedy jeden svet ležiaci v Kárpát-medence, alebo v Karpatskom oblúku. Svet, ktorý je na svoju prírodu a hory naviazaný, nesúc divokosť hôr aj v hlavách ľudí.

 

Návrat do sídla burgundských kniežat v Dijone je návratom do sveta čistých, moderných staníc, kozmopolitnej spoločnosti a minimálnych miezd na úrovni manažérskych platov na východe. Vo Francúzsku už prešlo prvých 100 dní od volieb a parížske bulváry sa začínajú pomaly zahusťovať. Veľké chystané reformy Zákonníka práce už dvíhajú na nohy odbory a burcujú ľavicovú mládež. Demonštrácia 12. septembra prilákala do ulíc 600 000 ľudí podľa odhadov organizátorov, podľa odhadov polície to bola polovica z tohto počtu, každopádne to nič nemenilo na veci pre toho, kto sa chcel náhodou v ten deň prepraviť vlakom z Paríža. Jeho vlak s veľkou pravdepodobnosťou vypravený nebol.

 

Návrat na západ je však aj precitnutím do inej reality. Zatiaľ čo noviny z domova hlásia protiústavné a nehumánne postupy polície a súdov, tak miestna tlač je obmedzená na debaty o nezamestnanosti, environmentálnej kríze a polemike na tému adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.

 

Každý z týchto svetov má svoje špecifiká, a práve počas návratov do každého z nich vieme najlepšie pocítiť, v čom spočíva rozdiel medzi nimi. Kundera vo svojej eseji "Un Occident kidnappé, ou La tragédie de l'Europe centrale" (slov. Unesený západ alebo Tragédia strednej Európy) hovorí o špecifickosti a svojskosti regiónu, ktorý je geograficky v strede, kultúrne na západe, avšak v skutočnosti sa politicky ocitol na východe. Po svojej skúsenosti z letných návratov sa k úvahám nad touto identifikáciou vraciam častejšie. Cesty medzi západom a východom sú objavovaním toho, čo sa nachádza niekde na pomedzí dvoch svetov, v strede.